Podcast:
V živote je asi málo situácií, v ktorých je dobré zadržať dych na pár sekúnd. Ak okolo nás prejde starý nákladiak, zanechávajúci za sebou kúdeľ dymu, je lepšie radšej zadržať dych, ako vdychovať výfukové spaliny. Na koľko sekúnd však dokážeme zadržať dych? Hovorí sa, že pre bežného človeka je to okolo 30 sekúnd. Niektorí lovci perál, ktorí sú trénovaní na túto prácu pod vodou, dokážu vraj zvládnuť aj sedem minút. No a svetový rekord v roku 2024 je 24 minút a 37 sekúnd, ktorý drží jeden profesionálny potápač. Samozrejme, dokázal to po dlhej príprave a inhalácii kyslíka tesne pred zadržaním dychu. Naše telo, náš mozog totižto potrebuje kyslík pre svoju správnu funkciu. Všetci vieme, že bez dýchania niet života.
V duchovnom živote platí, že modlitba je dýchaním duše. Ako naše telo potrebuje kyslík, tak naša duša potrebuje modlitbu. Keďže podľa niektorých prieskumov až 90 percent kresťanov nevedie pravidelný modlitbový život, mohli by sme povedať, že svetový rekord v zadržaní dychu nie je ani 24 minút, či 24 hodín; u niektorých to môže byť 24 rokov, ba dokonca viac. Buď ich nik nenaučil modliť sa, alebo sa jednoducho prestali modliť, lebo neodhalili jej dôležitosť a krásu.
Veriaci človek však nemôže žiť bez modlitby. A niet modlitby bez Ducha Svätého. Ten, kto nás k modlitbe pobáda, otvára nám srdcia pre Božiu prítomnosť, učí nás ako sa modliť a prináša nám z nej radosť, je práve Duch Svätý. Od krstu sme jeho chrámom, žije v nás a dokonca sa v nás modlí. Sv. Pavol píše: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8, 26). Duch Svätý, hoci ho nevidíme, je neviditeľným spoločníkom nášho života. Záleží mu na tom, aby sme modlitbou zostávali napojení na prúd Božieho života a preto nás pozýva k modlitbe. V duchu slov sv. Augustína, ktorý sa modlil slovami: „Dýchaj vo mne Duchu Svätý“, môžeme povedať, že Duch Svätý chce byť naším dychom; chce nás oživovať.
Ľudia, ktorí majú problémy s dýchacími cestami, poznajú zvyčajne techniky správneho dýchania, pri ktorých venujú pozornosť nádychu a výdychu. Pre nich je potom ľahšie premeniť dýchacie cvičenie na modlitbu a pri každom nádychu opakovať slová: „Dýchaj vo mne Duchu Svätý“, alebo „Príď Duchu Svätý.“ Takto vdychujú do seba nielen vzduch, ale otvárajú sa aj Duchu Svätému, ktorý sa chce v nich stať prameňom ich života a posvätenia. Toto cvičenie však môžu praktizovať aj tí, ktorí síce nemajú problémy s dýchacími cestami, ale predsa z času na čas potrebujú „predýchať“ udalosti, ktoré im niekedy vedia vyraziť dych. „Vdychovať“ Ducha Svätého pri náročných situáciách znamená otvárať sa prúdom sily a nádeje, ktoré nikde inde nenájdeme.
O misijných domoch, ktoré založil sv. Arnold sa hovorí, že dýchali atmosférou modlitby. Niet sa tomu čo čudovať. Sám zakladateľ mal veľmi rád Ducha Svätého a horlivo ho uctieval. Raz o ňom povedal: „Duch Svätý prebýva v nás skrze posväcujúcu milosť. Modlí sa a prihovára sa za nás nevysloviteľnými vzdychmi. Takto naša modlitba získava na sile a preniká oblaky. Všetko, čo človek robí, je posvätené prítomnosťou Ducha Svätého, ktorý v ňom žije.“ Zasvätenie sa Duchu Svätému, ktoré vykonal v roku 1887 vo Viedni, tvorí vrchol jeho duchovného rozvoja. Hovorí o tom: „Telom a dušou som sa úplne obetoval Duchu Svätému a prosil ho o milosť, aby som mohol spoznať veľkosť jeho lásky a žiť a zomrieť len pre neho.“
Modlime sa. Bože Duchu Svätý, vzývame ťa ako nášho Pána a Oživovateľa. Rozmnožuj v nás milosť modlitby a pomáhaj nám, aby sme odolávali pokušeniam a usilovali sa o svätosť života. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
