Podcast:
Ako by sme odpovedali, keby sa nás niekto spýtal: „Čo myslíš, je nebo aj na zemi?“ Naša odpoveď by asi záležala od toho, čo chápeme pod výrazom „nebo“. Ak nebo chápeme v duchu Ježišových slov: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov“ (Jn 14, 2), potom by sme odpovedali záporne, pretože v tomto prípade nebo je naším večným domovom, kam prídeme až po ukončení našej pozemskej púte. No ak nebo chápeme v zmysle Ježišových slov: „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17, 22), čiže ako Božiu prítomnosť a pôsobenie vo svete, potom by sme odpovedali „áno“. Boh nie je len v nebi, je aj tu na zemi, je blízo nás. Toto všetko vieme, lebo sme veriaci. No dokonca aj neveriaci používajú výraz „nebo na zemi“ a to v prenesenom zmysle; na vyjadrenie zážitku šťastia, lásky, krásy či dobra.
Dotyk neba na zemi môžeme prežívať zvlášť pri slávení liturgie. Keď slávime Eucharistiu, Baránkovu obetu, spájame sa liturgiou, ktorá sa slávi v nebi. So slávením Eucharistie súvisí aj eucharistická adorácia, ktorou pokračujeme v oslave Boha a zotrvávame pri Ježišovi Kristovi, prítomnému v Najsvätejšej sviatosti. Adorácia má v sebe podobné prvky, ako aj nebeské liturgia. Je to zrejmé z opisu videnia neba v knihe Zjavenia sv. Jána apoštola. Ján vidí pred Božím trónom veľké množstvo ľudí z rôznych národov, kmeňov a jazykov a píše: „Stáli pred trónom a pred Baránkom…a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“ (Zjv 7, 9-12).
Pri eucharistickej adorácii sa deje čosi podobné: V centre je Boží Baránok, Ježiš Kristus, prítomný v Najsvätejšej sviatosti a spoločenstvo veriacich ho oslavuje a klania sa mu. Kto adoruje, je už akoby „jednou nohou v nebi“, lebo má účasť na nebeskej liturgii. Zároveň sa však pripravuje na to, čo raz bude robiť po celú večnosť: chváliť Boha a klaňať sa mu. Sv. Ján Pavol II. vydáva krásne svedectvo o tom, čo sa dá zažiť pri takejto adorácii: „Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník (porov. Jn 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca. Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým „umenie modlitby“, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti? Koľkokrát, moji milí bratia a sestry, som mal túto skúsenosť a načerpal som z nej silu, potechu a podporu!“ (Cirkev žije z Eucharistie, 25).
Nebo nás nečaká až po smrti, ale je už aj tu, na zemi. Zakúsi to každý, kto si zamiloval spočinutie pri Pánovi počas eucharistickej adorácie. Takto v ňom aj rastie túžba, uvidieť raz z tváre do tváre toho, komu sa teraz klania a po ktorom túži jeho srdce.
Takúto skúsenosť mal aj sv. Arnold. Hneď potom, ako otvoril svoj prvý misijný dom v Steyli, zaviedol v ňom 40 hodinovú eucharistickú adoráciu. Oltár, kde bola vystavená Oltárna sviatosť, musel byť nádherne vyzdobený, a v prvom rade adorovalo deväť spolubratov, reprezentujúcich 9 chórov anjelov. Chcel, aby to všetkým, ktorí prídu adorovať, pripomínalo nebeskú liturgiu a mohli pritom zakúsiť „kúsok neba“ na zemi. Nebo chcel mať aj pred očami – preto si za hlavný motív oltára v hornom kostole zvolil výjav z videnia sv. Jána apoštola: Poklonu starcov Božiemu Baránkovi. Keď strávil hodiny v tichej poklone pred týmto oltárom, zostával síce na zemi, ale srdcom bol v nebi.
Modlime sa: Pane Ježišu, s tebou prišlo nebo na zem. Aby sme sa o tom presvedčili, pozývaš nás, aby sme zostávali v tvojej láske a bdeli s tebou. Daj nám milosť, aby sme si nachádzali čas na teba, a vzdávali ti slávu, česť a poklonu, teraz i na veky vekov. Amen
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
