Podcast:
Jeden zo žiakov sa spýtal učiteľa duchovného života. „Ako ďaleko je Boh od nás?“ Učiteľ mu odpovedal: „Nie je vôbec ďaleko. Je vzdialený len na jednu modlitbu.“ Iste v tejto odpovedi postrehneme slovnú hračku. Poznáme totiž výraz, že niekto je na „míle vzdialený“. Boh nie je vzdialený ani na míle, ani na jednu míľu, ale na „jednu modlitbu“. Kedykoľvek si uvedomím, že Boh je tu, pri mne, a povznesiem k nemu svoju dušu, začínam sa modliť. Modlitbou vstupujem do Božej prítomnosti, pred jeho svätú tvár.
Nie každý si však kladie otázku: „Kde je Boh“. Zdá sa, že otázka Boha a kontaktu s ním mnohých nezaujíma. Keďže Boha nemôžeme zachytiť svojimi zmyslami, a s nami nekráča či už v oblačnom stĺpe cez deň alebo v ohnivom stĺpe v noci, ako kedysi so svojím ľudom Izraelom po púšti (porov. Ex 13, 21), mnohí prestali vnímať jeho prítomnosť a zariadili si život tak, akoby ho nebolo. Boh sa stal pre nich na „míle vzdialeným.“ Iní zas, čo boli v detstve vychovaní vo viere, ale neskôr na Boha zabudli, si na neho zvyčajne spomenú až vtedy, keď sa im prestane dariť, alebo do ich života vstúpi tragédia.
Pravdou je však, že Boh nám nie je vzdialený. Hoci ho voľným okom nevidno a uchom nepočuť jeho hlas, predsa je tu. Sv. Pavol napísal: „Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 28). Ako sme obklopení vzduchom, tak nás Boh „obklopuje“ svojou láskyplnou prítomnosťou. Boh je dokonca v nás. Pekne je to vyjadrené v jednej piesni, kde sa spieva: „Boh je tak blízo nás, Boh je tak blízko nás, Boh je tak blízko nás, Boh je v nás...“
Modlitba je vstúpením do Božej prítomnosti. Nemusím čakať až na smrť a večnosť, aby som vstúpil pred Božiu tvár; robím tak každou modlitbou, akokoľvek krátkou, každým zbožným vzdychom… Boh je pri mne a so mnou. Preto sa môžem spýtať seba samého: Uvedomujem si jeho prítomnosť? Som aj ja pri ňom? Som aj ja s ním?
Sv. Arnold sa snažil vedome žiť v Božej prítomnosti. Chcel na neho neustále myslieť, chváliť ho a obetovať mu všetky svoje práce. Preto sformuloval a zaviedol do kongregácii, ktoré založil, tzv. Štvrťhodinovú modlitbu, ktorá sa modlievala každých 15 minút. Dal k tomu aj namontovať hodiny a malé zvony na chodby misijných domov, aby odbíjaním každú štvrť hodinu zvolávali k modlitbe. Mali každému pripomínať, že Boh je tu, a preto sa ani pri práci nemá na neho zabúdať a treba ho modlitbou pozdraviť. Keď zvon odbil štvrťhodinu, práca sa prerušila, a všetci sa pomodlili túto modlitbu. Jej obsah je jednoduchý: najskôr ide o oživenie troch božských čností, ktoré nás uspôsobujú ku živému kontaktu s Bohom a k účasti na jeho živote. Potom nasledujú krátke dejiny spásy a prosba o jednotu a oslavu Boha. Je to forma modlitby, ktorá pravidelným opakovaním upevňuje spojenie s Bohom a vtláča hlboko do duše vedomie jeho prítomnosti a blízkosti. Jej znenie je nasledovné:
Bože, večná pravda, – veríme v teba.
Bože, naša sila a spása – dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota – milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta – učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, – aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Modlime sa. Svätý trojjediný Bože, ty si stále pri nás. Hoci zabúdame na veľa vecí, daj, aby sme popri toľkých prácach a záujmoch nezabúdali na to jediné a najdôležitejšie: na teba. Prijmi túto našu prosbu ako aj našu modlitbu chvály, skrze Krista, nášho Pána.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
