Podcast:
Jedno africké príslovie hovorí: „Nik si nedokáže povedať slovo, ktoré mu pomôže.“ Význam je nasledovný: Takéto slovo potrebuješ počuť od druhého človeka. Iba on ti môže povedať slovo, ktoré ťa povzbudí, vylieči, dodá ti odvahy, zlepší tvoju náladu… Môže to byť slovo pochvaly, ocenenia, dobrá rada, ale i slovo ospravedlnenia, prosby o odpustenie… Pápež František hovorí o troch takýchto slovách, ktoré by nemali chýbať v našom každodennom slovníku. Sú to slová: prosím, ďakujem a prepáč. Na takéto a podobné slová potrebujeme iných. Keď ma niekto urazí, čakám, že príde a povie mi: „Prosím ťa, prepáč. Mrzí ma to.“ Ak by sme si chceli tieto slová povedať sami sebe, môžeme to skúšať, ale zistíme, že by to bolo zbytočné; nič by sa v nás nezmenilo. Na to potrebujeme druhých. Podobne môžeme povedať: Aj iní potrebujú počuť takéto slová od nás. Iba tak sa budujú vzťahy, ktoré prinášajú život.
Aj Boh nám zanechal svoje slovo. Sväté písmo je Božie slovo, ktorým sa Boh vo svojej milosrdnej láske prihovára človeku, ponúka mu pokrm na cestu a pozýva ho k životu a spáse. Veriaci človek odhalil tento Boží zámer a preto v Žalme 119, ktorý by sme mohli nazvať aj chválospevom na Božie slovo, vyznáva: „V tvojich ustanoveniach mám záľubu, na tvoje slová nechcem zabúdať. Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť a tvoje slová zachovám“ (v. 16.17).
Kto sa chce dobre modliť, nemôže zanedbať Božie slovo. Boh sa mi totižto prihovára každý deň slovom, ktoré potrebujem počuť. Je to slovo lásky, milosrdenstva, odpustenia, ale i slovo, ktoré vie človekom zatriasť, aby sa zobudil a nežil v klame rôznych ilúzií sveta, ale v pravde, ktorá ho robí slobodným.
Čítanie a rozjímanie Božieho slova má prvoradé miesto v našej modlitbe. Kto živí svoju modlitbu Božím slovom, dáva Bohu najavo, že túži po jeho slove a nemôže bez neho žiť. Dosvedčuje to aj, že berie vážne slová Pána Ježiša: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4).
Modliť sa Božím slovom znamená však nielen čítanie a meditovanie Svätého písma, ale aj modlitbu Liturgie hodín, ktorou sa Bohu prihováram jeho vlastným slovom. Znakom toho, že sa ma dotklo Božie slovo, môže byť aj opakovanie rôznych krátkych biblických textov ako strelných modlitieb počas dňa. Tak sa môžem modliť a volať so slepým Bartimejom: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Mk 10,47), alebo s otcom chorého chlapca: „Verím Pane. Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9, 24), alebo s apoštolom Petrom: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21,17), alebo inými slovami Svätého písma.
Mnohí si nevedia predstaviť začiatok dňa bez rannej šálky kávy. Čo tak, keby si veriaci nevedeli predstaviť začiatok dňa bez toho, aby si prečítali či vypočuli denné evanjelium a zamysleli sa nad ním?
Lásku k Božiemu slovo získal sv. Arnold vo svojej rodine, kde jeho otec počas dlhých zimných večerov čítal, alebo lepšie povedané „modlil sa“ úvod Jánovho evanjelia začínajúceho slovami: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1, 1). Natoľko sa chcel identifikovať s Vteleným Božím Slovom, že najčastejším biblickým textom, ktorý vo svojich prednáškach citoval, boli slová z Listu Hebrejom: „Preto keď prichádza na svet, hovorí: „Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo… Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam -… aby som plnil tvoju vôľu, Bože“ (Hebr 10, 5-7). Arnold predbehol vývoj v Cirkvi takmer o sto rokov, keď do svojich prvých Konštitúcií z r. 1891 uviedol veľa citátov Svätého písma, čo bolo na tú dobu nezvyklé a stalo sa v Cirkvi praxou až po II. vatikánskom koncile, ktorý sa konal v rokoch 1963-65.
Modlime sa: Všemohúci Bože, vzbuď v nás hlad a smäd po tvojom slove, aby sme sa ním živili a bolo naším svetlom na ceste k tebe. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
