Podcast:
Raz sa konalo zhromaždenie zástupcov všetkých remesiel a povolaní. Medzi otázkami, ktoré riešili, bola aj otázka: Ktoré povolanie je najstaršie? Prvý sa prihlásil roľník a hovorí, že už Pán Boh prikázal prvému človekovi, Adamovi, aby obrábal zem; teda roľníctvo je najstaršie. Zdalo sa, že vec je vyriešená. Na to však zareagoval záhradník a hovorí: „Keď Pán Boh stvoril človeka, umiestnil ho do rajskej záhrady, kde už boli ovocné stromy. A kto ich asi tak vysadil? Preto záhradníctvo je prvé povolanie.“ Zhromaždenie mu už chcelo dať za pravdu, keď sa na prekvapenie všetkých prihlásil elektrikár a hovorí: „Vôbec prvé dielo, ktoré Boh urobil, – a to ešte pred stvorením človeka – bolo svetlo. A keď Pán Boh povedal: ,Buď svetlo!’ my sme už mali natiahnuté káble.“
Svetlo, prvé dielo stvorenia, plní rôzne funkcie a okrem iného súvisí aj s modlitbou. Všimnime si dva aspekty. Vždy, keď sa chceme správne rozhodnúť, potrebujeme k tomu nielen naše uvažovanie či radu iných, ale aj svetlo Ducha Svätého. Toto svetlo si vyprosujeme v modlitbe. Vzorom pre nás je aj sv. Arnold. V dobe, keď žil, neboli telefóny či internet a komunikovalo sa hlavne písaním a posielaním listov. Častokrát sa stávalo, že Arnold musel niekoho nielen pochváliť, ale aj napomenúť. Vedel, že to nie je jednoduché. Preto prerušil diktovanie listu, kľakol si aj so svojím sekretárom, a začal sa modliť k Duchu Svätému. Prosil hlavne o dve veci: o vhodné slová, aby nezranili spolubrata; o milosť, aby adresát vedel v pokore prijať napomenutie ako dobre mienenú radu a nepovažoval to za útok na svoju osobu.
My síce už nepíšeme listy, ale aj tak nás častokrát čakajú náročné rozhovory. Čo tak, keby sme si osvojili tento Arnoldov zvyk a vždy, keď nás čaká ťažký rozhovor, poprosili Ducha Svätého, aby nám dal vhodné slová a aby zároveň aj „osvietil“ človeka, s ktorým sa ideme rozprávať? Rozhovor síce nemusí vždy dopadnúť tak, ako by sme chceli, ale môžeme si byť istí, je vec je v Božích rukách a že moc jeho svetla, ktorému sme sa modlitbou otvorili, je silnejšia než tma hriechu, egoizmu, nedôvery, klamu…
Druhým aspektom je výzva sv. Pavla apoštola: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla!“ (Ef 5,8). „Žiť ako deti svetla“ znamená v prvom rade svedčiť dobrými skutkami o svetle, ktoré sme dostali v krste. No „žiť ako deti svetla“ znamená aj modliť sa. Kto sa modlí, podobá sa horiacej svieci, zapálenej od Krista, pravého svetla sveta. Kto sa nemodlí, je tiež sviecou, ale takou, ktorá nehorí a stále len čaká, aby ju niekto zapálil.
Ani si neuvedomujeme, aký veľký dopad má na iných, keď nás vidia modliť sa, zvlášť tam, kde to nečakajú. Ak deti vidia svojich rodičov doma sa modliť, je to pre nich viac, ako hodiny náuky o modlitbe. Keď Pán Ježiš odporúčal modlitbu v skrytosti, reagoval tým na to, že mnohí si svojou modlitbou na verejnosti chceli získať uznanie a slávu. Dnes však, keď prejavmi viery na verejnosti si človek skôr vyslúži pohŕdanie a posmech, je potrebné, aby sme sa nehanbili za to, keď nás iní vidia modliť sa. Takto sa stávame majákmi, či hviezdami, ktoré v tme noci svietia iným.
P. Hermann Fischer SVD, ktorý napísal ako prvý životopis Arnolda Janssena, si živo spomína na to, keď ako mladý študent v Steyli pozoroval Arnolda počas procesie s Jezuliatkom, ktorou začínalo slávenie Vianoc v Steyli. Arnold niesol malé Jezuliatko a po uložení do jasieľ si pred ním pokľakol a zotrval v modlitbe. Fischer píše: „Kto videl tohoto už starnúceho kňaza kľačať na holej dlažbe pred Jezuliatkom, položeným na slame, počul jeho vrúcne modlitby a videl jeho svätou radosťou prežiarenú tvár, ten nikdy nezabudne na tento zážitok.“
Modlime sa: Všemohúci Bože, hoci prebývaš v neprístupnom svetle, predsa nám na ňom dávaš účasť milosťou Ducha Svätého. Daj prosíme, aby pred svetlom Slova a Duchom milosti ustúpila temnosť hriechu a noc nevery a všetky tvoje deti žili ako deti svetla. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
