Podcast:
„Stálo to za to a neľutujem, že som sa nevyspal. Bol to nádherný zážitok“, povedal jeden z účastníkov nočného výstupu na Kriváň, spojeného s pozorovaním východu Slnka. S priateľmi vyrazili na túru z parkoviska o druhej hodine ráno, aby boli načas na vrchole a mohli si vychutnať tento nezabudnuteľný moment.
Napadlo niekoho spýtať sa, prečo to ľudia robia? Prečo sa poriadne nevyspia, prečo pre zážitok, ktorý môže trvať maximálne 10 minút, obetujú hodiny spánku a námahu výstupu na vysoký horský končiar? Motívov môže byť iste viac, ale jedným z nich je aj túžba po dotyku krásy. To napĺňa vnútro človeka. Preto sa mnohí tešia aj na pozorovanie západu Slnka, hviezdnatej nočnej oblohy, na návštevu botanickej záhrady, galérie, hudobný koncert… Naša duša bola stvorená pre krásu a túži po nej. Je dobré kultivovať v sebe tento záujem o krásu: čiže mať oči, uši a srdce, ktoré hľadajú krásu.
Nestačí však iba uspokojenie s nezabudnuteľným zážitkom. Nežijeme len preto, aby sme zbierali zážitky. Ten, kto potom, čo sa na Kriváni nasýtil pohľadom na vychádzajúce Slnko, vyložil si plecniak na chrbát a s pocitom spokojnosti sa vydal na cestu domov, predsa len nesplnil svoje poslanie. Vystúpil síce na vrchol, ale nedošiel do cieľa. Chýbalo mu už len málo. Pôvodca všetkej krásy čakal už len na to, aby mu tento človek, naplnený údivom, povedal: „Pane Bože, si úžasný! Ďakujem ti a zvelebujem ťa!“ Boh čaká, že ho za dar krásy, ktorý pre nás pripravil, budeme chváliť a oslavovať. Krása je jeho odbleskom, je jeho darom pre nás. Nestačí iba hľadať krásu, ale treba mať oči, ktoré v nej objavia Boha. To znamená dôjsť do cieľa, vystúpiť na vrchol.
Už starozákonný človek objavil túto múdrosť života. Keď bol očarený krásou Božieho stvorenia, z jeho srdca naplneného úžasom vytryskol chválospev nad Božím dielom: „Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia… Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?…“ (Žalm 8,2.4.5). Na inom mieste Žalmista pozýva k obdivu aj iných: „Poďte a pozrite na Božie diela; úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom.“ (Ž 66,5). Nielen príroda, ale aj to, čo robí Boh v našom živote je predmetom údivu veriaceho človeka.
Schopnosť žasnúť je základným predpokladom pre hlbší a osobnejší prístup k Bohu. Je to jeden z najkrajších darov Boha človeku. Tí, ktorí žasnú, prechádzajú životom s otvorenými zmyslami a vnímajú všetko, čo je krásne, dobré, ušľachtilé a pravdivé. Nechávajú sa dotýkať krásou a sú za to Bohu vďační.
Aj sv. Arnold vedel žasnúť nad krásami prírody, ktorú nazýval Božím chrámom. Dokázal vnímať celé stvorenie očami ducha. V jednej prednáške povedal: „Na jar vidíme, ako z tmavej, chladnej zeme vyrastajú rastliny nádherných tvarov a čoskoro sa pred vztýčia v celej svojej farebnej kráse a hľadia na nás svojimi očami ako poslovia Boží.“ Voda mu napríklad pripomína veľkosť Boha, ktorý vie všetko, aj to, koľko kvapiek vody vteká riekou Rýn do mora. Vo všetkom stretával Boha svojho srdca v jeho múdrosti, moci a kráse. No vedel žasnúť aj nad hlbokými pravdami viery ako napr. nad tajomstvom Najsvätejšej Trojice, nad láskou Božského srdca či Ducha Svätého. Z týchto prameňov čerpal a nasycoval svoje vnútro úžasom a chválou.
Modlime sa: Svätý trojjediný Bože, celé stvorenie zjavuje tvoju krásu a vznešenosť a dielo vykúpenia tvoju dobrotu a lásku. Daj nám milosť, aby sme v kráse a láske, ktoré nám ponúkaš v rozmanitých formách, videli tvoje dary, a nezabúdali ti za ne ďakovať. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
