Podcast:
Stáva sa už čímsi bežným, že na námestiach či uličkách väčších miest možno objaviť aj pojazdný stánok s kávou, tzv. „Coffee bike“. Je to bicykel, či presnejšie povedané trojkolka, upravená tak, že má všetky veci na prípravu a výdaj kávy. Takto si ľudia aj tam, kde nie je nablízku kaviareň, môžu pochutnať na dobrej káve. Stretávať však takýto „coffee bike“ pravidelne pred kostolom v nedeľu, je asi raritou na Slovensku. Kto navštívi v nedeľu kostol sv. Arnolda Janssena v Bratislave Petržalke, môže po ranných omšiach pri vychádzaní z kostola zacítiť podmanivú arómu čerstvo zomletej kávy. Pred kostolom stojí „coffee bike“, kde mladí zo spoločenstva Misijnej rodiny ponúkajú chutnú kávu. Je to dobrá príležitosť nielen na osvieženie, ale aj na rozhovor s inými a utužovanie farského spoločenstva.
Nielen vôňa kávy, ale aj kvetov, či jemnej voňavky nám vedia zlepšiť náladu. Vôňa má v sebe čosi, čo nás nielen priťahuje, ale vie si nás niekedy aj podmaniť. Preto v niektorých obchodných domoch rozvoniava parfum, ktorý z nakupovania robí príjemný zážitok a človek si ani neuvedomí a minie viac, ako pôvodne chcel.
O vôni čítame aj vo Svätom písme. Aj keď Pán Boh nepije kávu, ani nemá v nebi záhradu plnú voňavých ruží, predsa má rád vôňu. V Starom zákone bolo predovšetkým prinášanie obetí „príjemnou vôňou“ pre Pána. V knihe Levitikus čítame aj takýto príkaz pre Áronových synov: „Potom jeden z nich vezme plnú hrsť jemnej múky s olejom a všetko kadidlo, ktoré patrí k potravinovej obete, a spáli to na oltári na príjemnú vôňu ako pripomienku pre Pána“ (Lv 6,15). My však už neprinášame potravinové obety Pánovi, pretože všetky obety Starého zákona nahradila jediná a dokonalá obeta Ježiša Krista. Neprinášame ani kadidlo, ale používame ho v liturgii z iných dôvodov. Nielenže príjemne vonia, ale jeho dym vytvára jemný oblak, ktorý naznačuje mystérium – tajomstvo Božej prítomnosti. Okrem toho súvisí to aj s modlitbou, ako o tom čítame v knihe Zjavenia apoštola Jána: „Anjel zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Dostal veľa kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, čo je pred trónom. A dym kadidla s modlitbami svätých vystúpil z ruky anjela pred Boha“ (Zjv 8,3-4). Naša modlitba sa má vznášať k Bohu ako kadidlo. Aby však bola príjemnou vôňou pre Pána, mala by vychádzať z pokorného a skrúšeného srdca. Preto sa aj kňaz počas sv. omše pred umývaním rúk modlí: „Prijmi nás, Pane, v duchu pokorných a v srdci skrúšených, a naša dnešná obeta nech nájde zaľúbenie v tvojich očiach.“ Mohli by sme k tomu dodať: „a nech sa stane príjemnou vôňou pre teba“.
Pravá vôňa, ktorú vydávame, nepochádza z našej voňavky. Vychádza z pokory a skrúšenosti srdca. V blízkosti človeka, ktorý pekne vonia, sa síce môžeme cítiť dobre, ale ak je v jeho srdci hriech v akejkoľvek podobe, či už ako pýcha, egoizmus, neláska, hnev…, Pán Boh si pri ňom „zapcháva nos.“ Modlitba pokorného a skrúšeného srdca, ochotného k obeti, je príjemnou vôňou, ktorú má Boh rád.
Sv. Arnold bol nielen muž modlitby, ale aj pokory. Pekne vo vidno z jeho kázne pri otvorení misijného domu v Steyli. Okrem iného povedal: „Čo bude z tohoto domu, to ešte nevieme. Vieme však, že vlastnými silami to nezvládneme. Preto dôverujeme, že Boh nám dá všetko potrebné. Ak z tohoto domu niečo bude, budeme ďakovať Božej milosti, a keď z neho nebude nič, budeme sa pokorne biť v prsia a hovoriť: ,Neboli sme hodní tej milosti.’“
Modlime sa: Všemohúci Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. Očisti naše srdce od hriechu a daj nám milosť, aby naša modlitba a celý náš život boli príjemnou vôňou pre teba. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
