Podcast:
Kardinál Luis Antonio Tagle z Filipín spomenul raz zážitok z čias, keď bol diecéznym biskupom v mestečku Imus. Hovorí: „V jedno sobotné ráno som išiel na miestny trh, aby som si pozrel ceny tovarov a bližšie spoznal ľudí, ktorí tam predávajú. Na rohu tržnice som uvidel ženu, ktorá predávala ovocie a zeleninu. Hneď som ju spoznal. Bola jednou z tých, ktorí pravidelne chodili na moju nedeľnú svätú omšu. Prekvapilo ma však, že začala zatvárať svoj stánok, hoci bolo ešte len 10 hodín dopoludnia. Prišiel som ku nej, pozdravili sme sa a spýtal som sa na dôvod, prečo odchádza z trhu. Na moju zvedavú otázku mi odpovedala: „Patrím do modlitebnej skupiny. Dnes popoludní máme veľké zhromaždenie. Keďže aj mne pridelili nejaké úlohy, chcem všetko dobre pripraviť a preto tam chcem byť skôr.“ Keď som to počul, ozvala sa vo mne moja pragmatická stránka a preto som sa snažil odhovoriť ju od jej úmyslu. Povedal som jej: „Máš predsa rodinu, ktorú musíš ju živiť. Ak zostaneš dlhšie, viac zarobíš. Pán to pochopí, ak zostaneš pracovať dlhšie.“ Ona sa pousmiala a hovorí: „Ale otec biskup, Pán Boh je verný. Doteraz bol vždy pri mne a pomáhal mi. Nie sme síce bohatí, ale máme dosť na to, aby sme mohli žiť. Čoho sa teda mám obávať?“ Potom sa na mňa nežne pozrela a dodala: „Nie ste vy biskup? A nemali by ste práve vy mňa povzbudzovať vo viere?“ Touto odpoveďou ma dostala do rozpakov. No zároveň som voči nej cítil veľkú úctu a obdiv. Táto jednoduchá žena, ktorá mala takú hlbokú dôveru v Boha, sa stala pre mňa znakom Božej prítomnosti.“
Kto chce nosiť vo svojom srdci nádej, nesmie zabudnúť na dôveru v Boha. Veď ako by som mohol dúfať, že Boh splní prisľúbenia, ktoré mi dal, ak by som mu nedôveroval? Ako by som mohol po ňom túžiť, ak by som sa ho obával a mal pred ním strach? Ako by som mohol očakávať od neho čosi dobré, ak by som nebol presvedčený o jeho dobrote a láske voči mne?
Miera našej dôvery v Boha závisí od toho, aký obraz Boha nosíme vo svojej mysli a srdci. Mnohokrát to môže byť pokrivený, nepravý obraz Boha, ktorý sme si vytvorili na základe našich doterajších negatívnych skúsenosti či už v rodine, alebo celkovo v živote. Hoci vo Svätom písme čítame, že Boh je starostlivý Otec, ktorý vie o tom, čo potrebujeme, je milosrdný a pripravený nám odpustiť, keď ho o to prosíme, je vždy blízko, kedykoľvek ho vzývame, predsa sa v našom srdci môžu usídliť pochybnosti a nedôvera. Koľkí z nás si myslia, že Boh nie je blízko, ale ďaleko, nie je milujúci, ale chladný, nepomáha, ale nám kladie prekážky pod nohy, nezaujíma sa o nás, neodpovedá na naše prosby, necháva nás samých, trestá nás…
Tento rok môže byť preto dobrou príležitosťou pre nás, obnoviť našu dôveru v Boha. Môžeme sa obrátiť na Pána Ježiša, ktorý nás chce naučiť dôvere. Robí to aj tým, že nás uvádza do svojho „synovstva“, teda do toho, čo v skutočnosti znamená byť synmi a dcérami Nebeského Otca, ktorými sme sa stali v krste. Jeho Otec bol pre neho všetkým. Bol magnetom, ktorý ho neustále priťahoval, bol životom, z ktorého žil. Keby sme nahliadli do jeho srdca, objavili by sme, čo napísal pápež František v encyklike o Božskom Srdci Miloval nás: „Keď sa Syn (Boží) stal človekom, všetky nádeje a túžby jeho ľudského srdca smerovali k Otcovi. Ak sa zamyslíme nad tým, ako Kristus hovoril o Otcovi, môžeme pochopiť lásku a náklonnosť, ktorú k nemu cítilo jeho ľudské srdce, túto úplnú a neustálu orientáciu na neho“ (Dilexit nos, 72).
Ak by sme sa Pána Ježiša v modlitbe spýtali, čo by si od nás prial, možno by každému z nás povedal: „Po ničom tak netúžim ako po tom, aby si aj ty dôveroval Nebeskému Otcovi tak, ako mu ja dôverujem, a aby si ho miloval takou vrúcnou láskou, ako ho ja milujem.“ Nebojme sa, dá sa to. Ako pomohol predavačke na trhu na Filipínach, pomôže aj nám, aby sme rástli v dôvere a tak posilňovali našu nádej.
Modlime sa:
Pane Ježišu Kriste, ty si nám v podobenstvách zjavil svojho Otca ako starostlivého, milosrdného, verného a nežného. Naučil si nás modlitbu Otčenáš, aby sme si k Nebeskému Otcovi vybudovali krásny vzťah dôvery a lásky. Tvojím pokrmom bolo plniť jeho vôľu a zomierajúc na kríži si slovami: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“, zveril všetko do jeho rúk. Odtiahni závoj z nášho srdca, aby sme aj my objavili krásu a dobrotu nášho Nebeského Otca a nebáli sa mu dôverovať. Amen
Text: P. Peter Dušička SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
