Podcast:
Koniec-koncov
Milí priatelia!
Koniec-koncov… tak zvykneme občas zhrnúť svoje uvažovanie a dať zaň pomyslenú bodku; aj keď, obyčajne, to nie je to úplne posledné slovo. Skôr akýsi rečnícky zvrat; či skôr intermezzo v toku zdieľaných myšlienok.
Predposledný mesiac kalendárneho roka, ktorý otvára sviatok Všetkých svätých a Spomienka na všetkých verných zosnulých, intenzívnejšie upriamuje na koniec; koniec pozemského putovania; koniec všetkých tých časných koncov. Pre nás, veriacich, sa však v perspektíve Kristovho zmŕtvychvstania stáva aj ten koniec len intermezzom na ceste k Pánovi. Vynárajú sa mi pritom slová jedného zo žalmov: „Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky […]. Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe“ (Ž 139,17.18). Keby som prišiel na koniec, stále som pri tebe, Pane. A to nielen v uvažovaní, ale i pri prekročení prahu večnosti. Hlboká odovzdanosť žalmistu nachádza echo aj v presvedčení nášho zakladateľa, sv. Arnolda Janssena, ktorý v jednom zo svojich listov napísal: „Čelím smrti s dôverou. Pán je mojou nádejou a mojou útechou. Keď dosiahnem koniec svojej pozemskej púte, verím, že Boh mi neodmietne prijatie do nebeskej otčiny. Tam sa budeme, dúfam, vidieť spolu opäť vo veľkej radosti“. Smrť sa stáva bránou do večnosti, do spoločenstva, ku ktorému všetci kráčame – a na to chceme pamätať pri zapaľovaní svetla, znaku nádeje, na hroboch našich blízkych a priateľov.
Viac o ceste než o konci hovoril aj pápež František vo svojej homílii na záver generálneho zhromaždenia biskupskej synody, koncom októbra: „Nasledujeme Pána po ceste, nenasledujeme ho uzavretí v našom pohodlí, nenasledujeme ho v labyrintoch našich predstáv: nasledujeme ho po ceste. A vždy majme na pamäti toto: nekráčajme podľa seba alebo podľa kritérií sveta, ale kráčajme po ceste, spolu za ním a kráčajme s ním“ (František, Homília na záver synody, 27. októbra 2024). Synodalita, o ktorej sa toľko v poslednom období hovorilo, je vo svojej podstate ochota a schopnosť kráčať s druhými ďalej, hľadať spoločnú cestu, neklásť definitívne konce tam, kde je možnosť vydať sa k objavovaniu pozvaní, ktoré pred nás kladie Pán.
Perspektíva konca, ktorý sa má stať impulzom na ceste, sa v predposlednú nedeľu cirkevného roka odráža aj v slávení 8. svetového dňa chudobných, ktorý ustanovil v roku 2016 pápež František. Pripomína nám hľadanie ciest k tým, čo sú v koncoch, k tým, čo sú na koncoch teda na okrajoch spoločnosti – chudobní, slabí či marginalizovaní. Ide o pozvanie, voči ktorému nechceme zostať ľahostajní ani my, verbisti, keďže medzi naše priority patrí evanjeliová služba chudobným (option for the poor). No a posledná nedeľa, nedeľa Krista Kráľa, nás privádza k pohľadu na toho, pre ktorého žijeme a ktorý nám dáva silu, keď sme v koncoch, aby sme mohli kráčať po ceste ďalej.
Koniec-koncov, naozaj dôležité skutočnosti nekončia; pokračujú. Ak končia, tak iba preto, že nastupuje čosi dôležitejšie. A preto stojí za to uberať sa ďalej, nezostať pasívne stáť na ceste života.
Priatelia, prajem všetkým požehnané kráčanie za Kristom!
Marek Vaňuš SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
