NÁDEJ A OPTIMIZMUS

Podcast:

Uvediem bežný príbeh zo života. Majiteľ menšej firmy kúpil starší dom na kopaniciach kdesi na strednom Slovensku a prerobil ho na chatu. Rád tam chodieval zvlášť cez víkendy a v lete. Raz organizoval na chate opekačku a pozval okrem rodiny aj dvoch svojich zamestnancov, s ktorými sa dobre poznal. Obaja sľúbili, že prídu. Keď sa pýtali na cestu, dozvedeli sa, že posledný úsek, ktorý vedie ku chate, je neasfaltovaný; je to vyjazdená poľná cesta. Ten, čo mal terénne auto navrhol preto svojmu kolegovi, že ho vezme, pretože jeho auto s pohonom všetkých štyroch kolies je vyrobené aj pre takéto cesty. No on ponuku odmietol s tým, že jeho normálne osobné auto ho ešte nikdy nesklamalo a teda zvládne aj poľnú cestu. A tak v stanovený deň obaja vyrazili na cestu. Čo sa však nestalo? Z ničoho nič spŕchlo tak prudko, že poľná cesta sa rozmočila. Osobné auto, ktoré malo nízky podvozok, sa pri stúpaní do brehu pod chatou nielenže začalo šmýkať, ale nakoniec v hlbokých koľajach zostalo „sedieť na bruchu“. Nešlo to ani dopredu, ani dozadu. O pár minút dorazil na miesto aj kolega s terénnym autom. Keďže malo pohon všetkých štyroch kolies a k tomu aj vyšší podvozok, cesta mu nerobila problém. Na kritickom mieste vyšiel mimo cestu a pomohol priateľovi dostať sa z miesta, odkiaľ sa nemohol pohnúť ďalej. Potom ho aj lanom vytiahol až ku chate.

Možno nás napadne otázka: „Prečo vlastne neprijal ponuku ísť spolu terénnym autom?“ Možno sa spoliehal na to, že doteraz mu to s jeho osobným autom vždy vychádzalo. No nepočítal s tým, že sa môže vyskytnúť situácia, s ktorou si nebude vedieť poradiť. Jeho sebavedomie a optimizmus dostali prvé trhliny.

Takýchto situácii je v našom živote veľa a nejedná sa pritom len o to, ako zvládneme nástrahy našich ciest za rôzneho počasia. Ide tu skôr o cestu života ako takú. Takéto a podobné situácie nám ukazujú rozdiel medzi optimizmom a nádejou.  

Nádej nie je optimizmus. Optimizmus je tendencia pozerať na priaznivejšiu stránku udalostí, presvedčenie, že veci sa budú dobre vyvíjať a človek sa zo všetkého dostane. Optimista je len málokedy smutný alebo pochmúrny, pretože aj v ťažkostiach počíta s možnosťou obratu k lepšiemu. Hoci v princípe je takéto pozitívne nastavenie k životu potrebné a hodné odporúčania, predsa však optimizmu čosi podstatné chýba: základ, o ktorý by sa mohol oprieť. Mnohí sú optimisti buď na základe ich prirodzených dispozícii, dobrých vzorov, či doterajších skúseností, ktoré vždy dopadli pre nich dobre. Sú presvedčení, že ak doteraz všetko dobre dopadlo, tak tomu bude aj v budúcnosti. Keď však prídu tvrdé údery života, pred ktorými nik nie je imúnny, ich optimizmus začne dostávať trhliny.  

Nádej je iná ako optimizmus. Nezávisí to od typu osobnosti, prirodzených daností či doterajších pozitívnych skúseností. Nádej sa opiera o Boha a jeho prisľúbenia. A Boh nikdy nesľubuje ľahkú cestu životom. V Novom zákone čítame aj o kríži a prenasledovaní. Pre toho, kto verí, môžu síce jeho plány stroskotať, no opiera sa o nádej, že aj tieto neúspechy, pády a zlyhania slúžia na dobré; na jeho očistenie, posvätenie a sú súčasťou tajomnej cesty spásy, teda cesty do večného života. Anglická mystička Juliana z Norwichu to vyjadrila utešujúcimi slovami, ktoré dostala od Pána vo videní: „Všetko bude dobré a všetko sa obráti na dobré.“

S nádejou človek zájde ďalej ako s optimizmom; až do cieľa, do toho konečného cieľa života. Preto si môžeme položiť otázku: Dnes, keď sa zdá, že čoraz viac ľudí chce vlastniť terénne autá, ktoré si poradia aj na cestách s nespevneným povrchom, nestálo by o to snažiť sa o vlastnenie „nádeje“, ktorá jediná nás „dopraví“ do nášho cieľa? A keďže aj optimizmus ako taký nie je o sebe zlý, nestálo by za to, zakoreniť ho v nádeji? 

Modlime sa: Dobrotivý Bože, ty si pravým cieľom našej životnej púte a u teba nájdeme svoj skutočný domov. Posilňuj našu nádej, aby sme spoznávali tvoje prisľúbenia a prebúdzaj našu dôveru, že splníš, čo si nám prisľúbil. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.