Reinhold Stecher, innsbrucký biskup, milovník hôr a človeka prepája vo svojej knihy zážitok hôr s každodennou skúsenosťou, ba ide ďalej, otvára v človeku duchovné priestory a pomáha mu zadívať sa do výšky a do diaľky ľudského života. To všetko vyjadruje jednoduchým a zrozumiteľným jazykom, ktorý triafa priamo do stredu terča ľudskej skúsenosti. Väčšina z nás má tú istú skúsenosť, len sme nenašli tie správne slová na jej vyjadrenie. Reinhold Stecher nám požičiava svoje slová, ktoré vyjadrujú aj to, čo sme zažili my sami.
Pevná väzba, plnofarebná tlač, str. 128
Cena: 10 Eur
Kniha vyšla v nemčine v 16 vydaniach
Knihu si môžete objednať v kníhkupectve Verbum, Kalvária 3, 949 01 Nitra, telefonicky: 037 7769420 alebo e-mailom: verbum@svd.sk
Ukážka knihy vo formáte pdf:
Ukážka z knihy:
VRCHY, KTORÉ
ZOHRIEVAJÚ
V istých ročných obdobiach sa vyskytuje v atmosfére na vrchoch jav teplotnej inverzie. Vtedy sa stáva, že doliny sú ponorené do hmly a chladu, kým hore na vrchoch žiari svetlo slnka tak, že sa až dá vyzliecť košeľa. V nížinách nášho dnešného sveta sú akoby tiež studené hmly, len iného druhu. Rozprestierajú sa zvyčajne v mestských aglomeráciách, kde v hustom urbanizačnom osídlení býva veľa ľudí. Akoby v ovzduší existoval nejaký chlad. Chlad, o ktorom psychológovia, sociálni pracovníci a duchovní našej doby vedia veľmi dobre. Chlad osamotenia a izolácie napriek hustote okolitého obyvateľstva. V tejto chladnej klíme zakrpatieva alebo mrzne súcit, empatia, stretnutia, ústretovosť a zdravý rozum. Táto studená hmla sa rozťahuje v mestských sídliskách a mestských štvrtiach vysokých domov. Človek tam žije vo vzájomnej anonymite. Samozrejme, bolo by trúfalé tvrdiť, že vrchy sú zázračne liečivým svetom, v ktorom všetko ide lepšie, lebo keď sa na horskom svahu zíde množstvo lyžiarov, vznikne podobná masová atmosféra anonymity. Ten, kto už tie vrchy trochu poprechodené má, vie, že vrchy sú nejakou príležitosťou ľudskejších stretnutí. Akoby čím vyššie a odľahlejšie ľudia boli, tým majú k sebe bližšie. Už len na lúkach nad mestom sa navzájom srdečne zdravia a keď zídu späť dole na parkoviská opäť na to zabudnú. Na asfalte bežia popri sebe bez jediného slova či pozdravu, akoby už boli preťažení. Skupiny sa zbiehajú na vrchu prakticky tak isto ako kdekoľvek inde. Týždeň pobytu v horách je ako školský pobyt spolupatričnosti a vzájomnej pomoci. Tam je požadovaná pozornosť k slabším, ako aj trpezlivosť so začiatočníkom alebo nasadenie sa pre pomoc kamarátom a aj podelenie sa s horúcim čajom. Podoprenie spoločníka alebo akákoľvek pomoc, obzvlášť pri lezení a väčšom vyčerpaní, dá väčšiu súdržnosť a spolupatričnosť ako ktorýkoľvek animátor. Tak hora prebúdza ústretovosť. Razí cesty kamarátstvu, ktorému sa v bežnom dni a urbanizovanom svete ľudí tak ľahko nedarí. Celá horská záchranná služba je postavená a funguje na dobrovoľníckom idealizme. Tento trend spolupatričnosti a vzájomnej pomoci je však večným Božím programom pre ľudstvo, nielen pre dobrovoľné organizácie. Možno je to len náhodná zhoda okolností, že podobenstvo o milosrdnom samaritánovi po prvýkrát zaznelo v osamelej hornatej Judskej púšti.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
