1.čítanie: Jon 3,1-5.10
Prorok Jonáš je vzorom proroka, ktorý
ohlasuje požiadavku pokánia a obrátenia. Sväté písmo túto pozíciu
prorokov opisuje veľmi často. Môžeme povedať, že ide o stálu náplň
poslania prorokov. Potvrdí to aj dnešné evanjelium. K podstate
prorockého poslania patrí totiž schopnosť vidieť smerovanie života
jednotlivca aj spoločnosti. A ak tento smer nie je optimálne zameraný na
posledný cieľ, ktorým je Boh, potom požiadavka obrátenia vystupuje so
všetkou nástojčivosťou, či je to Nový alebo Starý zákon. Jonáš je teda
aktuálny aj dnes.
Možno sa pýtať, že prečo sa proroci tak
veľmi zasadzovali za náležitý životný štýl svojich súčasníkov? Prečo im
tak veľmi záležalo na tom, aby Izrael žil zodpovedne voči svojim
záväzkom, ku ktorým sa zaviazal v zmluve s Bohom? Prečo teda s takou
vehemenciou ohlasovali pokánie?
Pokánie nikdy nebolo ohlasované
samoúčelne. Totiž pokánie ako také nie je v Božích spásnych plánoch
posledným cieľom. Pokánie je proces uspôsobenia na vznik spoločenstva
s Bohom. Možno povedať, že pokánie je najkratšou cestou k Bohu. Je to
najkratšia a najrýchlejšia cesta k Bohu. Iba nerozumný bežec na lyžiach
na trati zanechá stopu a chce ísť inou cestou k cieľu. Alebo iný
príklad: Keď v kozmickom centre vyštartuje raketa a tá raketa ide presne
po vypočítanej dráhe k cieľu, všetci pracovníci centra si blahoželajú,
lebo sa im ideálne vydarila takáto operácia. Ak sa však stane, že raketa
sa odkloní od obežnej dráhy, všetci intenzívne pracujú, aby raketu opäť
dostali do plánovanej dráhy.
Podobne je to s nami a naším vzťahom
k Bohu. Pokánie je korekcia vlastného života, vyrovnanie cesty k Pánovi
tak, aby bola čím priamejšia a aby sme sa s istotou dostali k cieľu.
Majme preto radi výzvy Božieho slova k pokániu a zariaďme sa podľa nich.
Neoľutujeme.
2. čítanie: 1Kor 7,29-31
Tri verše z Prvého listu Korinťanom nám
ukazujú apoštola Pavla v jeho názore na podstatu kresťanského života.
Pavol tu v širšom kontexte vysvetľuje otázky manželstva a panenstva.
Pavol má názor, že nie je podstatné, či človek žije v manželstve alebo
nie, ale rozhodujúce je to, či žije so správne stanoveným posledným
cieľom: čas je krátky, tvárnosť sveta sa pomíňa, preto je rozhodujúce
mať presne stanovenú prioritu a tou je pripútanie sa k Pánovi (1Kor
7,35). Skutoční kresťania sú teda schopní žiť s určitým nadhľadom svoj
pozemský čas: starajú sa o svet, ale smerujú do iného sveta, kupujú, ale
ich myseľ je zviazaná s inými hodnotami, používajú veci tohto sveta,
ale nie sú na ne naviazaní a prežívajú tak obdivuhodnú slobodu s Bohom.
Evanjelium: Mk 1,14-20
Úryvok z Markovho evanjelia opisuje
známu udalosť úvodu Ježišovho ohlasovania. Predpokladom pochopenia
a prijatia evanjelia je pokánie. Ono má veľký význam v živote človeka.
Všetko, čo človek pokáním v sebe vytvorí, predstavuje priestor pre
evanjeliovú blahozvesť. Pochopí ju iba ten, kto je ochotný konať
pokánie. Teda základnou kategóriou je tu pokánie, čiže obrátenie a viera
v evanjelium.
Za tým nasleduje opis povolania prvých apoštolov. Podstatný dôraz je položený na slovko „hneď“: Šimon a Ondrej hneď zanechali siete a šli za Ježišom. Jakuba a Jána Zebedejovho Ježiš hneď povolal… To evanjeliové hneď
je aj pre nás na začiatku sledovania Ježišovej verejnej činnosti
aktuálne. Nejestvuje žiaden rozumný dôvod odkladať obrátenie, odkladať
pokánie na neskoršie časy, pretože pred ponúkanou evanjeliovou zvesťou
nie je možné uprednostniť nič.
Text pripravil: Mons. Anton Tyrol
(https://kbd.sk/komentare-k-textom-na-3-nedelu-cez-rok-b-nedela-bozieho-slova/)
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
