Srdečne vás všetkých pozdravujem. Moje pôsobisko je už isté obdobie v Albánku a preto by som vám o tejto našej misii chcel niečo povedať (napísať).
O Albánsku sa človek dnes veľa dozvie z internetových zdrojov, takže ak vás zaujíma história, kultúra, geografia, príroda … isto viete, kde hľadať. Spomenul by som však dôležitý historický fakt, ktorý je potrebné mať na pamäti, keď sa hovorí o náboženskej situácii v Albánsku.
Po druhej svetovej vojne sa moc dostala do rúk komunistov a Albánsko sa vydalo cestou budovania socializmu. Vedúcu pozíciu získala Albánska strana práce a komunistický diktátor Enver Hodža. To čo poznáme z našej histórie, bolo prítomné i tu: znárodnenie priemyslu, industrializácia a kolektivizácia poľnohospodárstva a pod. V roku 1967 albánska vláda zakázala praktizovanie náboženstva a prehlásila ateizmus ako štátnu doktrínu. Albánsko sa tak oficiálne stalo prvým ateistickým štátom na svete. Hlavným pilierom režimu bola tajná štátna polícia Sigurimi, ktorá kontrolovala všetok politický a spoločenský život v krajine. To sa odrazilo v každodennom živote Albáncov (prenasledovanie duchovenstva, zákaz vycestovania, odstránenie tradícií).
Počas totalitného režimu boli väznené, mučené a umučené tisíce ľudí, medzi nimi kňazi, rehoľnici a rehoľné sestry, laici angažujúci sa (tajne) v náboženskom živote, a mnohí ďalší „nepriatelia“ režimu. Oficiálne štatistiky hovoria, že 42 772 osôb albánskej národnosti malo status politicky prenasledovaných, z toho väznených 14 563 (z nich tkm. 1000 vo väzení zomrelo) a odsúdených 5540. V koncentračných táboroch bolo umiestnených 21 401 osôb, tkm. 300 osôb psychicky ťažko ochoreli v dôsledku väzenia, násilia a mučenia (uviedol som sem túto základnú štatistiku, ktorú som mal možnosť vidieť na jednom z miest, kde sa nachádzali – a vlastne dodnes sa nachádzajú – cely väzenia, vypočúvania a mučenia, medzi nimi i cely dvoch zo 40 albánskych mučeníkov…). Katolícka cirkev Albánska má teda 40 mučeníkov, z ktorých viacerí sú kňazi jezuiti a františkáni.
Z hľadiska cirkevno-juridického členenia má Albánsko 5 diecéz a jednu Apoštolskú administratúru – táto v sebe zahŕňa i farnosti, ktoré spravujeme my – verbisti. Preto by som vám chcel pár slovami priblížiť pastoračnú situáciu v Apoštolskej administratúre, ktorá je geograficky situovaná v južnom Albánsku. Podľa štatistík z roku 2017 spadá do Administratúry vyše 1 433 000 obyvateľov, z toho je pokrstených 3730 (teda ani nie 0.3%). Administratúra pozostáva z 15 farností a viacerých rehoľných komunít. Počet kňazov v Administratúre klesol oproti roku 2017 z 12 na 5. Z toho je ľahké usúdiť, že – bohužiaľ – v niektorých farnostiach z dôsledku nedostatku kňazov veriaci nemajú ani v nedeľu možnosť zúčastniť sa eucharistického slávenia. Väčšina územia Administratúry sú oblasti s náboženstvom moslimským a na druhom mieste ortodoxným. Katolícka cirkev je počtom viac situovaná na severe Albánska, kde sa nachádza i kňazský seminár (navštívil som ho a bol som veľmi milo potešený zo seminaristov – budúcich kňazov. Z našej Administratúry je jeden seminarista, ostatní ôsmi sú z iných diecéz Albánska, traja sú z iných krajín (Kosovo, Chorvátsko, Čierna Hora), kam sa po vysviacke vrátia).
Keďže je Albánsko krajinou prevažne moslimskou (najmä z toho dôvodu, že od 15. stor. bola súčasťou Osmanskej ríše a kresťania boli znevýhodňovaní a neskôr i prenasledovaní pre vieru), myslím, že by pre vás mohla byť zaujímavá otázka, ako tieto tri náboženské prúdy (moslimovia, kresťania ortodoxných cirkví a kresťania katolíci) spolu žijú, vzájomne vychádzajú… Myslím, že bude nápomocné pre lepšie pochopenie situácie, ak sa s vami podelím o jednu konkrétnu iniciatívu prevažne moslimskej dediny blízko mesta Elbasan (44km od Tirany). Držal som v rukách dokument (žiadosť) s viac než 150 !! podpismi moslimov, ktorí sa v nej obracajú na katolíckeho kňaza (ktorý má na starosť malú hŕstku katolíkov v tej dedinke) s výslovnou túžbou viac poznať, kto je Ježiš podľa katolíckej náuky. Odvolávajú sa na svoje kresťanské korene, ktoré siahajú hlbšie než tie moslimské (datované až od nástupu násilnej islamizácie v 15. stor.). Títo moslimovia osobne poznajú istého mladého muža, ktorý bol pokrstený ako dospelý a ktorý v tejto ich dedine veľa pomohol chudobným a chorým… Jeho príklad a nezištná služba mnohých moslimov natoľko inšpirovala, že sa začali zaujímať o jeho hlbšie motivácie, s ktorými koná túto službu kresťanskej lásky. Príklad jedného zapálil túžbu poznať Ježiša Krista v mnohých. Verím, že práve toto je naša prvoradá misia. A i príklad tohto mladého muža je dôkazom toho, že verba movent, exempla trahunt (aspoň jedno príslovie si z latinčiny ešte pamätám). Hoci som vám tu uviedol iba tento príklad (je ich ale veľa – napr. i to, že každý rok sa u nás pripravujú na sviatosti dospelí pochádzajúci z moslimských rodín), platí (a sami Albánci by vám to potvrdili), že koexistencia troch náboženských prúdov je v Albánsku mierová a vyznačuje sa vzájomným rešpektom.
Čo sa týka prítomnosti verbistov v Albánsku, ide o celkom čerstvú záležitosť. Pastoračno-misijne sme tu otvorili misiu v septembri roku 2015 na pozvanie vtedajšieho biskupa Administratúry. Odvtedy tu pôsobili dvaja verbisti. Aktuálne som v Albánsku jediným verbistom (v celom Albánsku sú aktuálne len dvaja kňazi Slováci… a 8 rehoľných sestier zo Slovenska). Prišiel som do mesta Valona (Vlorë) v polovici októbra. Bol som menovaný za správcu farnosti v meste Vlorë a v blízkych dvoch filiálnych farnostiach. Mesto je počtom obyvateľov niekde uprostred medzi Košicami a Prešovom. Nájdete v ňom dve mešity, jeden chrám Ortodoxnej a jeden chrám Katolíckej cirkvi. Na nedeľné slávenie eucharistie sa v priemere zhromaždí asi 70 veriacich (z celého mesta a okolia!) …no a z tých 70 je asi polovica pokrstených. V období letných prázdnin sa náš kostolík naplní viac vďaka poľským turistom.
Spýtate sa ma: aké sú tvoje začiatky, ako sa tam cítiš, akí sú ľudia, ako albánčina, aké máš plány či výhľady do budúcnosti…? V prvom rade by som chcel veľmi oceniť spoluprácu, ktorá je dobre zabehnutá medzi rôznymi rehoľnými inštitútmi/komunitami na území našej farnosti (ale aj v širšom zmysle na území našej Administratúry). Je dobre organizovaná katechéza a príprava katechumenov (aktuálne sú traja) na sviatosti, takisto rôzne aktivity pre deti (priblížiť sa k mládeži je o čosi náročnejšie, nakoľko sa v meste Valona nezdržiava stabilne, ale odchádza do Tirany za štúdiom/prácou), rôzne iniciatívy pre manželské páry, rodiny… Osobne rád chodievam navštíviť (spolu s jedným starším albánskym manželským párom) moslimské rodiny … hoci ešte málo rozumiem (z hľadiska jazykového), ale tieto rodiny ma srdečne vítajú a mám naozaj pocit, že sa úprimne tešia z návštevy nás kresťanov.
Jednou z dôležitých pastoračných výziev v našich farnostiach je formácia laikov, ktorí by mohli vstúpiť do každodenného kontextu ľudí, ktorí hľadajú…, ktorí si kladú mnohé otázky i ohľadne katolíckej viery, … ale častokrát sa nemajú na koho obrátiť.
Ďalšou dôležitou výzvou (pre celú Katolícku cirkev v Albásnku) je pastorácia mládeže. V posledných rokoch rapídne vzrástol počet mladých ľudí, ktorí sa rozhodli emigrovať (v minulosti to bolo Taliansko, dnes najmä Nemecko a Anglicko), hľadajúc prácu, možnosť študovať alebo jednoducho žiť dôstojnejší život. Jedným z vážnych problémov, ktorým čelíme, je preto emigrácia, ako aj skutočnosť, že Katolícka cirkev (+ ďalšie katolícke organizácie ako napr. Caritas Shqiptarë) nemajú prostriedky, pomocou ktorých by bolo možné „presvedčiť“ mladých ľudí, aby zostali v Albánsku … Myslím, že je naozaj ťažké odpovedať na otázku mladého človeka: „…ak zostanem v Albánsku, vy z Katolíckej cirkvi, ako mi môžete pomôcť, aby som mohol študovať, nájsť si dobre ohodnotenú prácu, žil pokojný a šťastný život?“ Na druhej strane však v rôznych činnostiach Katolíckej cirkvi v Albánsku vnímam túžbu vzbudiť v mladých ľuďoch záujem o dobrovoľnícku činnosť, a teda aby pre nich nebol primárny zisk a vlastné pohodlie/blahobyt, ale dobro, ktoré je možné urobiť pre iných. Dobrovoľníctvo vnímam ako príležitosť priblížiť sa ľuďom, spolupracovať i s tými, ktorí myslia inak alebo vyznávajú inú vieru … A práve tu sa nám ako misionárom otvára rozsiahle pole ekumenického a medzináboženského dialógu.
Čo sa týka našej verbistickej spirituality v najbližších mesiacoch by som rád, s pomocou niektorých farníkov, preložil do albánčiny a rozšíril medzi ľudí niektoré materiály / brožúry (o živote nášho Otca Zakladateľa a nášho prvého misionára Jozefa) a tak napomohol misijnej animácii v našich farnostiach. Som presvedčený, že život a spiritualita našich svätých osloví dobré a vnímavé srdcia našich farníkov. Keď už spomínam dobrotu ich sŕdc, nechcem zabudnúť vyzdvihnúť ich srdečnosť a ochotu pomôcť. Od prvého dňa čo som tu, cítim sa byť prijatý a som si vedomý toho, že sa s prosbou o akúkoľvek formu pomoci mám na koho obrátiť. Je však tiež pravdou, že byť jediným verbistom v celej krajine vie byť i náročné… Ale Pán sa stará a môj provinciálny predstavený so svojou radou hľadajú spôsob, ako zabezpečiť, aby sme tu boli aspoň dvaja… Tak vkladám tento úmysel i do vašich modlitieb.
…a chcel by som vás poprosiť o istú formu pomoci… Vyššie som spomenul, že nás je v celej Administratúre iba 5 kňazov… Ak poznáte niekoho, kto premýšľa nad misijno-pastoračnou skúsenosťou (myslím najmä kňazov Fidei donum), môžete ich tak medzi riadkami povzbudiť pre misiu v Albánsku. O reč nech nie sú ustarostení …časom sa človek so štipkou chuti naučí i to, čo by nikdy neveril, že sa môže naučiť… Naozaj si myslím, že i takáto služba zo strany kňazov túžiacich po misijnej skúsenosti, by mohla Katolíckej cirkvi (a nielen) v Albánsku veľmi pomôcť.
Ďakujem vám za trpezlivosť a váš čas, ak ste v čítaní prišli až na záver týchto skromných úvah …a najmä vás chcem poprosiť o modlitbu za ľudí zasiahnutých zemetrasením… Je to tvrdá rana pre ľud už i tak chudobný a boriaci sa i s inými ťažkosťami… No Pán nás ani v tejto situácii neopúšťa a posiela nám mnohých dobrovoľníkov a ľudí dobrého srdca, ktorí pomáhajú, ako môžu… Nech je za to Pán oslávený.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
