Novéna k sv. Jozefovi Freinademetzovi

ŽIVOTOPIS SV. JOZEFA FREINADEMETZA:

1. DEŇ NOVÉNY

ŽIVOT Z VIERY

„Môj spravodlivý bude žiť z viery, ale keby cúvol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie. My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.“ (Hebr 10, 38-39)

Čítanie:

Sv. Jozef Freinademetz vyrastal v prostredí hlbokej viery. Vieru zdedil ako vzácny dar a milosť a od svojej mladosti žil kresťanským životom. Počas rokov svojich štúdií túto vieru prehlboval a upevňoval. Prvý životopisec pátra Freinademetza, biskup Henninghaus, rozpráva o ňom, že podľa vlastnej výpovede Jozefa Freinademetza nikdy nemal pokušenie alebo pochybnosti vo viere. Jeho život usmerňovali pravdy viery.

Boh je naším Pánom a sudcom, preto jeho vôľa je rozhodujúca pre náš život; Boh je naším Otcom, ktorého láska sa ukazuje v srdci jeho Syna, Ježiša Krista; nebo je oblažujúcim cieľom nášho pozemského putovania. „Jozef Freinademetz žil z viery,“ – tak znie právom úsudok o jeho čnosti v Dekréte blahorečenia.

Živé presvedčenie o pravdách viery ho urobilo misionárom, hlásateľom viery jeho bratom v ďalekých krajinách. Príklad Jozefa Freinademetza nech aj nám dodá povzbudenia a odvahy vysoko si ceniť našu vieru ako dar a milosť Božiu, lepšie a hlbšie ju poznávať a za ňu pracovať. Jozef Freinademetz hovoril v kázni: „Opravdivý kresťan nikdy nezostane bez útechy, radosť a odvaha ho nikdy neopustia. Čím bolestnejší je jeho kríž, tým pevnejšia je jeho dôvera v Pána, lebo žije, pracuje, trpí a mrie pre Boha.“

A svojim rodičom píše: „Vy, milí rodičia, a predovšetkým vy, milé matky, vštepujte do sŕdc svojich detí strom kresťanskej viery, ktorý prináša ovocie večného života.“

Prosby:

Bože, svätá viera bola pre Jozefa Freinademetza oblažujúcim presvedčením a stala sa mu základom obetavého života v tvojej službe, dopraj nám na jeho orodovanie, o čo prosíme:

• Aby si svoju Cirkev zachoval vo viere.
• Aby si nekresťanským národom zjavil pravdu evanjelia a priviedol ich k viere.
• Aby si núdznym, trpiacim a malomyseľným udelil útechu.
• Aby si nás posilnil vo viere a urobil svedkami viery.

Bože, odháňaš tmu nevedomosti svetlom svojho Slova, rozmnož v nás vieru, ktorú si nám daroval, aby oheň, ktorý si zapálil, nezhasila nijaká skúška. Bože, ty na spravovanie svojho ľudu používaš kňazov, daj, aby ti vytrvalo slúžili podľa tvojej vôle, a tak kňazskou službou a životom slúžili podľa tvojej vôle, šírili tvoju slávu v Kristovi, ktorý s tebou žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

2. DEŇ NOVÉNY

BOŽIA VÔĽA NADOVŠETKO

Tu pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním.“ … A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. … Aj tam postavil Pánovi oltár a vzýval meno Pánovo.“ (Gn 12, 1-8)

Čítanie:

Páter Freinademetz v liste 28.11.1887 píše: „Len jedno mi leží na srdci, aby sme sa nikdy nevzdialili od svätej Božej vôle ani na krok.“ Táto starosť ho sprevádzala po celý život. Preto sa stále usiloval spoznať a p1niť Božiu vôľu. Dbal na Božie volanie, ktoré ho vyzvalo: „Odíď z vlasti a choď s dobrým pastierom hľadať stratené ovce a pomáhať núdznym bratom v ďalekých krajinách.“

„Čo iné som mal urobiť?“ – hovorí sám v rozlúčkovej kázni z rodného domu v San Martine roku 1878.

„Čo iného, ako plný radosti a vďačnosti povedať s Písmom: „Hľa, prichádzam…“ a s Abrahámom opustiť otcovský dom, vlasť a vás, moji drahí, a ísť do zeme, ktorú mi ukáže Pán.“ Zostal verný Božiemu volaniu, presne plnil svoje úlohy, či už ako kaplán doma, či ako misionár a rehoľník, a to aj vtedy, keď mu poslušnosť voči svojmu biskupovi padla veľmi ťažko. Ešte aj pred svojou smrťou mal tento postoj odovzdanosti do Božej vôle: „Musím počítať so svojou blízkou smrťou. Nech sa stane vôľa najvyššieho všemohúceho Boha.“

Tak zomrel v pokojnej dôvere v dobrotivého a milosrdného nebeského Otca.

Aj náš život ako kresťanov sa má riadiť poznávaním a plnením Božej vôle. Sv. Jozef Freinademetz hovorí: „Nič nie je lepšie na nebi a na zemi ako svätá Božia vôľa.“ A inokedy: „Nech príde, čo sa Pánu Bohu ľúbi, všetko prijmeme s rovnakou vďačnosťou.“ Aby sme všetko ochotne prijali, potrebujeme k tomu pomocnú milosť, ktorú si vyprosíme modlitbou.

Prosby:

Bože, sv. Jozef Freinademetz sa odovzdal do tvojej svätej vôle a poslúchol tvoje volanie. Urobil si ho hlásateľom blahozvesti bratom v ďalekej krajine. Pouč nás jeho príkladom a dopraj nám, o čo prosíme:

• Aby si biskupom a kňazom zoslal Svätého Ducha, aby mohli plniť tvoju svätú vôľu.
• Aby si panovníkom dal myšlienky pokoja a poučil ich, ako spravodlivo a múdro majú slúžiť svojmu národu.
• Aby si chorým a umierajúcim pomohol poznať tvoju vôľu, pochopiť ju a splniť.
• Pomôž nám a všetkým kresťanom vždy lepšie poznávať tvoju vôľu a vo svojom živote ju uskutočňovať.

Bože, daroval si svetu evanjelium, aby prenikalo ako kvas. Buď na pomoci všetkým kresťanom, ktorých si povolal viesť život uprostred sveta, aby spolupracovali na výstavbe tvojho kráľovstva. Amen.

„Nič nie je lepšie na nebi a na zemi ako svätá Božia vôľa.“ (sv. Jozef Freinademetz)

3. DEŇ NOVÉNY

SPOJENÝ S BOHOM V MODLITBE

„Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. …A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“(Jn 17, 1-5, 22-23)

Čítanie:

Celé misionárske účinkovanie Jozefa Freinademetza, ako aj jeho rozhodnutie pre misijné povolanie mali svoj základ v spojení s Bohom a podporované boli modlitbou, ktorú pestoval. Modlil sa neustále. Biskup Henninghaus píše: „Modlitba bola jeho životným živlom a životnou radosťou.“ Tak ako z čias jeho mladého kňazského života v San Martine, podobne o ňom hlásili aj z misií: Večer až hlboko do noci bol zaujatý poučovaním, spovedaním a súkromnými duchovnými rozhovormi. A keď už všetci odišli, ešte dlho sa venoval modlitbe a duchovnému čítaniu. Aj cez deň ho často videli kľačať pred svätostánkom. Takmer každú voľnú chvíľu venoval modlitbe. Silne pestoval vrúcnu úctu k Najsv. Srdcu Ježišovmu, ktorú si priniesol z rodičovského domu. Veľmi odporúčal kňazom – a to platí aj nám – lásku k modlitbe.

Žiakov v Steyli poučoval: „Nemám na mysli len ústne formuly modlitby, ale skôr ducha modlitby, ktorý premení všetky naše denné práce, aj naše jedenie a spanie, naše hry a dýchanie na bohoslužbu.“ V kázni: „Rozjímavá modlitba pozostáva hlavne v tom, že vzťahujeme na Boha všetko, čo vidíte, počujete, zažijete, či zlé či dobré, príjemné či nepríjemné, a tak sa spojíte s nadprirodzeným druhým svetom, so svojím večným určením.“

Prosby:

Pane Ježišu Kriste, svojich učeníkov si učil modliť sa a dal si nám príklad ustavičného spojenia s Bohom, tvojím nebeským Otcom. Prosíme ťa:

• Aby si zodpovedných činiteľov v Cirkvi a v štáte poučil a viedol pre dobro občanov.
• Aby si svojej Cirkvi daroval kňazov, rehoľníkov a pomocníkov, ktorí by viedli život modlitby a spojenia s Bohom.
• Aby si všetkých veriacich zapálil láskou k modlitbe, aby sa ňou posilňovali.
• Aby si nás naučil zotrvávať s tebou v modlitbe, lebo ty chceš byť naša cesta, pravda a život.

Bože, otvor náš duchovný sluch, aby sme počuli a pochopili, čo nám chceš povedať. Daj nám veriace srdce, aby sa ti naša modlitba páčila a náš život mohol obstáť pred tebou. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

„Život bez modlitby je najistejšia cesta do pekla.“ (sv. Jozef Freinademetz)

4. DEŇ NOVÉNY

HORLIVOSŤ ZA BOŽIE KRÁĽOVSTVO

„Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.“ (2 Tim 4, 2-5)

Čítanie:

Z 1ásky k Bohu a preto, že ho Boh volal, stal sa Jozef Freinademetz neúnavným misionárom, činným pracovníkom v Pánovej vinici. Veľmi silno to vyzdvihuje Dekrét o hrdinskom stupni jeho čností: „Veľmi horlivým štúdiom si získal nevšedne dobrú znalosť ťažkej čínskej reči. S odvahou a energiou začal zakladať nové misijné stanice, vykonal misionársku prácu v doteraz nepodchytených krajoch. Jeho činnosť dokazuje, ako vážne to bral.“ Domov napísal: „Len toho sa bojím, že by som konal príliš málo, aby som spĺňal svoju povinnosť.“

Okrem namáhavej práce ako priekopník a cestujúci misionár zaslúžil sa aj o vydávanie spisov pre dušpastiersku činnosť misionárov, na poučovanie kresťanov a výchovu čínskych kňazov.

Vynikal aj vo vedení misie ako provikár, administrátor a rehoľný predstavený misionárov. Hoci zdravý a zdatný, čoskoro sa vyčerpal horlivosťou pre Boha a jeho kráľovstvo. Rodičom napísal: „Teraz na zemi je čas pracovať a bojovať, nie však odpočívať. Ak s1úžime Bohu celým srdcom, tak sa v nebi uvidíme.“

„Neodmietnite nám almužnu modlitby, čo je potrebnejšie ako všetko ostatné. Je síce pravda, že bez peňažných prostriedkov máme ruky zviazané. A keďže svet riadia peniaze, ale nie Cirkev, tak aj to zostáva pravdou, že misionár aj v pohanskom svete bez peňazí nedosiahne veľké víťazstvá.“

Prosby:

Pane Ježišu, ty si sa z poslušnosti Otcovej vôli strávil pre spásu ľudí. Tvoj služobník sv. Jozef Freinademetz ťa nasledoval a stal sa nám príkladom svojou horlivosťou za spásu duší. Voláme k tebe:

• Daruj svojej Cirkvi mužov a ženy naplnených láskou k tebe, ktorí by nasadili svoje sily do služby blížnym.
• Daj ľudstvu časy pokoja, aby hlásatelia blahozvesti mohli plniť nehatene svoje poslanie: privádzať ľudí k Bohu.
• Posilni a poteš všetkých, ktorí sa pri plnení svojho poslania vyčerpali, ochoreli alebo sú bezradní.
• Pomáhaj aj nám, aby sme plnili svoje povinnosti a horlivo pracovali na tvoju oslavu a pre blaho blížnych.

Bože, ty si poslal na svet svojho Syna ako pravé svetlo, prosíme ťa za všetkých ľudí, nech Duch Svätý otvára ich srdcia pravde a vzbudzuje v nich vieru, aby sa krstom zrodili k novému životu a stali sa členmi tvojho ľudu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

„Čím viac nás Pán požehnáva, tým viac musíme pre neho pracovať.“ (sv. Jozef Freinademetz)

5. DEŇ NOVÉNY

LÁSKA A PRÍŤAŽLIVÁ DOBROTA

„Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“ (1 Kor 13, 1-2; 4-7)

Čítanie:

Celá misionárska činnosť Jozefa Freinademetza bola slúžiaca láska, ako sám píše: „Prišli sme, aby sme slúžili.“ S láskou spájal príťažlivú dobrotu. Jeho spolužiak František Mair charakterizuje mladého kňaza Jozefa takto: „Nenachádzam pre neho lepšie označenie ako toto: stelesnených dvanásť plodov Ducha Svätého – láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, ktorá vyžaruje čnosť miernosti.“

V misiách bol tak isto láskavý a ľudí si získal svojou dobrotou. Biskup Henninghaus píše: „Z jeho milej bytosti vychádzalo akési kúzlo, čo mu získalo srdcia všetkých, ktorí sa s ním bližšie stretávali. Taký zostal aj napriek námahám misionárskeho života, napriek ťažkostiam, prenasledovaniam a sklamaniam, akých veru nechýbalo.“

Vždy bol plný chápania iných, ako milujúca a pomáhajúca „Matka misie“, ako ho často menovali. Svojim žiakom v Steyli zdôrazňoval: „Sotva je niečo iné, čo Kristus tak vrelo odporúčal a čo apoštoli opakovali, ako príkaz lásky. Majme trpezlivosť s každým, potešme sa vzájomne a povzbudzujme sa k dobrému.“

Prosby:

Bože, láska je tvoje veľké prikázanie. Jozef slúžil svojim bratom prívetivosťou a dobrotou. Na jeho príhovor nám dožič:

• Aby kresťanské cirkvi a veriaci svojím životom a skutkami dosvedčovali lásku, ktorú si ty určil a svojím príkladom ukázal, aby boli svedkami lásky vo svete.
• Aby sa duchom kresťanskej lásky svet oslobodil od nenávisti a nepriateľstva a od utláčania iných.
• Aby chorí a hladujúci vo svete zakúsili lásku veriacich. Aj nás naplň duchom tvojej dobroty a súcitu.

Bože, prosíme ťa, zapáľ naše srdcia ohňom tvojej lásky, aby naše zmýšľanie bolo vždy dôsledné a tebe milé, aby sme ťa úprimne milovali vo svojich bratoch a sestrách. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

„Reč lásky je jediná reč, ktorej všetci rozumejú.“ (sv. Jozef Freinademetz)

6. DEŇ NOVÉNY

MÚDROSŤ A OBOZRETNOSŤ

„A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.“ (Mt 7, 24-25)

Čítanie:

Pri všetkej svojej horlivosti a túžbe čo najviac ľudí obrátiť a pri celej svojej dobrotivosti bol Jozef Freinademetz mužom veľkej múdrosti a obozretnosti. Mal schopnosť jasne myslieť a usporiadane pracovať.

Biskup Henninghaus o ňom hovorí: „Bol otvorený, mal jasný a zdravý úsudok, zdravý ľudský rozum, pokojný a praktický pohľad na veci a potrebný takt pri posudzovaní a zaobchádzaní s ľuďmi.“

V misijnej činnosti sám zachovával to, čo odporúčal iným: treba položiť dobrý základ. Preto sa staral o dobré vyučovanie pred krstom, o dôkladnú prípravu katechétov a vzdelanie domorodých kňazov. Veľkú múdrosť prejavoval ako zástupca neprítomného biskupa, ako provikár a provinciál. Často odporúčal: „Ak chceme v misiách niečo dosiahnuť a nič nepokaziť, tak volajme aj tisíckrát k Duchu Svätému o dar milosti.“ Sám sa často modlieval o dary Ducha Svätého a aj spolubratov prosil o radu.

Jeho príklad nás má poučiť, že aj pre nás je múdrosť kresťanská čnosť, o ktorí máme prosiť Ducha Svätého.

Prosby:

Bože, sv. Jozef Freinademetz pracoval s horlivosťou a kresťanskou múdrosťou pre tvoje kráľovstvo na zemi. Pomôž nám nasledovať jeho príklad a dožič nám, o čo prosíme:

• Aby si nášho Svätého Otca a biskupov Cirkvi v neistote a zmenách doby obdaril a viedol svetlom múdrosti.
• Aby si vodcom štátov a národov vnukol myšlienky pokoja, zodpovednosti a viedol ich.
• Aby si poučil ľudí, nech v blahobyte a v skúškach života nezabúdajú na teba a na svoj večný cieľ.
• Aby si nás pri plnení svojich povinností osvietil darmi Ducha Svätého a posilnil.

Pane a Bože náš, zošli nám Ducha múdrosti, pravdy a pokoja. Nech poznáme, čo od nás žiadaš, a to, čo sme poznali, aj ochotne a pokorne splníme ako tvoj príkaz. Bože, ty si milostivý svojmu ľudu a vedieš ho v láske. Daruj Ducha múdrosti všetkým, ktorí majú účasť na úlohe viesť iných. Pomôž im, aby poznali, čo sa tebe páči, a celou svojou silou to aj uskutočňovali. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.

„Akí nevýslovne hlúpi by sme boli, keby sme mysleli len na to, aby sa nám dobre viedlo iba na tomto svete.“ (sv. Jozef Freinademetz)

7. DEŇ NOVÉNY 

JEDNODUCHOSŤ A CHUDOBA

„Potom si Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: Pokoj tomuto domu!“(Lk 10, 1-5)

Čítanie:

Jozef Freinademetz bol od malička navyknutý na chudobu. Neskoršie v misiách hovorieval: „Už doma som sa naučil chudobe, odriekaniu a jednoduchému jedlu a bývaniu.“

V misiách praktizoval apoštolskú chudobu príkladným a celkom samozrejmým spôsobom. V Dekréte o jeho čnostiach stojí: „Venoval sa chudobnému a nízkemu ľudu a žil celkom podľa spôsobu chudobných Číňanov.“

Jeho biskup Henninghaus píše o ňom: „Kresťania vedeli, že sa uskromní vo všetkom, aj v tom najjednoduchšom.“

A istý katechéta: „Myslím si, že najobľúbenejšiu káru v misii má páter regionál Freinademetz.“

Ako rehoľný predstavený žiadal aj od iných misionárov apoštolskú chudobu.

K novokresťanom a k chudobným Číňanom bol veľmi štedrý, daroval, čo sa len darovať dalo. Svojmu chudobnému priateľovi napísal: „Usiluj sa milovať chudobu, lebo je najkrajšou a najbezpečnejšou cestou do neba. Pozri, ani ja nevlastním nič, a predsa nemám strach pred hladom a biedou.“

Prosby:

Pane Ježišu Kriste, sv. Jozef Freinademetz vzal na seba bohatú mieru skromnosti. Nauč aj nás milovať chudobu a na jeho orodovanie splň naše prosby:

• Aby Cirkev v krajinách blahobytu neprepadla zvodom bohatstva, ale nech preukazuje štedrosť voči chudobným.
• Aby rehoľné osoby vydávali svedectvo svojho sľubu chudoby a vyznačovali sa slúžiacou láskou k chudobným a núdznym.
• Aby hlásateľom evanjelia nechýbali potrebné prostriedky na plnenie svojho poslania a pomoc chudobným.
• Aby sme aj my milovali jednoduchosť a náročnosť a aby sme boli ochotnejší pomáhať trpiacim a hladujúcim vo svete.

Náš Pán povedal: „Blahoslavení chudobní…“

Bože, prosíme ťa v Ježišovom mene: uchráň nás pred túžbou po bohatstve a pomôž nám odpútavať sa od vecí tohto sveta. Nech správne používame nám zverené veci a nech chudobu, znášanú pre Bože kráľovstvo, pokladáme za svoje najväčšie bohatstvo. Nech lásku, ktorou nás ty obdarúvaš, preukazujeme iným. Bože, vo svojej všemohúcnosti a dobrote sa staráš o všetky tvory. Daj nám činorodú lásku k bratom a sestrám, ktorí trpia hladom, aby sa im dostalo pomoci a tak sa mohli ochotne a pokojne oddať tvojej službe. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

„Iným nič neodopriem a pre seba si nič nežiadam.“ (sv. Jozef Freinademetz)

8. DEŇ NOVÉNY

OSVEDČENIE V UTRPENIACH A SKÚŠKACH

„Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.“ (Kor 10, 13)

Čítanie:

Sv. Jozef Freinademetz aj pri svojej vernej a oddanej službe Bohu nezostal ušetrený od utrpenia a skúšok. No on sa osvedčil ako Kristov učeník v opravdivej láske ku krížu. Starosti a strádania jeho misionárskeho života boli veľmi veľké, najmä pri zakladaní nových misijných staníc a na jeho misijných cestách. Čoskoro sa k tomu pridali osočovania, prenasledovanie, týranie skoro až k mučeníctvu. Potom aj neúspechy, sklamania a odpadnutie niektorých novokresťanov od viery. Často si pripomínal nedostatok a utrpenia svätého Pavla, apoštola národov.

Okrem toho Jozef Freinademetz bol mužom pokánia a aj sám si ukladal skutky kajúcnosti. Ťažký a dlhotrvajúci kríž mu spôsobovalo jeho zodpovedné postavenie vedľa biskupa Anzera. Pri všetkom tom utrpení nestal sa smutným a skleslým, hoci cítil ťarchu kríža.

Bol hlboko presvedčený o požehnaní kríža: „Ak chceme veriť tomu, čo nás svätí učia a aj sám Boh nám hovorí, tak nič nie je také vzácne a drahé ako pokojne trpieť a oddane znášať nám od Boha udelený kríž.“

Utrpenie je milosť a kto chce zachraňovať duše, musí za duše aj trpieť. Z jeho listu príbuzným: „Kristov kríž musí znášať ten, kto chce byť Kristovým učeníkom. Radostne trpieť je najkrajšou vecou na svete, ktorú nám závidia aj svätí v nebi. Buďme spokojní a pobozkajme ruku Pána. On nám neposiela kríž preto, aby nás tlačil, ale aby nás posvätil.“

Prosby:

Bože, ty si Sv. Jozefa Freinademetza, horlivého hlásateľa blahozvesti, skúšal v škole rôzneho utrpenia, dožič nám na jeho príhovor, o čo prosíme:

• Aby si putujúcu Cirkev v búrkach a prenasledovaniach našej doby potešil a v pokoji zachoval.
• Aby sa chorým a trpiacim dostalo útechy, pomoci a všetkým skúšaným a prenasledovaným povzbudenia a posily.
• Aby zomierajúci s vierou prijali sviatosť pomazania a Najsvätejšiu sviatosť ako záloh slávneho vzkriesenia.
• Aby sme aj my skromnosť a obety, spojené s naším povolaním, znášali s odovzdanosťou do tvojej svätej vôle.

Pane, pri pohľade na tvoj kríž ťa prosíme: Daj nám milosť, aby sme svoje utrpenie a svoje kríže chápali v duchu viery a tak sa stali schopnými pripodobniť sa tebe. Všemohúci a večný Bože, vo svojej nevyspytateľnej prozreteľnosti dávaš Cirkvi účasť na utrpení svojho Syna; prosíme ťa, posilňuj svojich verných, ktorí sú prenasledovaní pre vieru v teba, aby svojou trpezlivosťou a láskou boli živým dôkazom pravdivosti tvojich prisľúbení. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

„Kde sú kríže a utrpenia, tam som rád, lebo tam je Boh.“ (sv. Jozef Freinademetz)

9. DEŇ NOVÉNY

NÁDEJ NA VEČNÚ BLAŽENOSŤ

Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy. Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.“ (2 Kor 4, 16-17; 5, 1. 6-8)

Čítanie:

Sv. Jozef Freinademetz často a vážne hovorieval vo svojich kázňach o posledných veciach človeka: o smrti, nebi, pekle. Veľmi živo bol presvedčený o nebeskej sláve, ktorá nás očakáva po tomto živote. Z jeho listov z misií vyžaruje nádej. Pevné a radostné očakávanie nebeskej blaženosti u Boha mu bolo útechou vo všetkých skúškach, strastiach a obetiach misionárskeho života. V liste počas svojej poslednej choroby píše na rozlúčku svojim misionárom: „Nech nás všetkých spojí krásne nebo na všetky veky – in aeternum et ultra.“

Prosby:

Pane Ježišu Kriste, ty si svojim učeníkom prisľúbil večnú odmenu a nebeskú blaženosť. Dopraj nám na príhovor sv. Jozefa Freinademetza, o čo tak vrúcne prosíme:

• Zachovaj vo svojej Cirkvi nádej, aby s dôverou kráčala na ceste k dokonalosti.
• Nech si veriaci viac vážia hodnoty a oslávenie u Boha ako splnenie pozemských túžob.
• Naplň malomyseľných kresťanskou nádejou a dôverou v otcovskú prozreteľnosť Božiu a jeho prisľúbenia.
• Dopraj nám, aby sme vo všetkých príhodách života s veselou mysľou išli v ústrety Pánovi, ktorý nás očakáva u Otca.

Nebeský Otče, ty zjednocuješ mysle veriacich v spoločnom úsilí o dobro, pomôž nám milovať, čo prikazuješ, a túžiť po tom, čo sľubuješ, aby uprostred pominuteľných vecí tohto sveta naše srdcia boli upriamené na nebo, kde nájdeme opravdivú radosť. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

„Modlime sa mnoho, aby naša večnosť bola šťastlivá, nech sa nám kde-tu vyskytne čokoľvek.“ (Sv. Jozef Freinademetz)