Liturgická spomienka: 12. jún
P. Alojz Liguda, SVD sa narodil v poľskej dedinke Winów v regióne Opole, manželom Vojtechovi a Rozálii 23. januára 1898. Bol šiestym zo siedmych detí. Jeho rodina bola hlboko veriaca, čo sa neskôr prejavilo v celom jeho živote.
Mladý Alojz začal objavovať svoje povolanie u verbistov a v časopisoch, v ktorých sa hovorilo o misijných krajinách. V 15-tych rokoch vstúpil do malého seminára Spoločnosti Božieho Slova v Misijnom dome svätého kríža v Nyse. Prvá svetová vojna prerušila jeho formáciu, bol povolaný na vojenskú službu, kde pôsobil ako delostrelec. Bol nasadený do Flámska, Francúzska a na konci vojny zastával hodnosť poddôstojníka. Po vojne sa vrátil do Nyse, aby dokončil štúdium. V roku 1920 bol prijatý do noviciátu St. Gabriel v Mödlingu pri Viedni. Po skončení noviciátu ho predstavení poslali na pastoračnú prax Pienežna v Poľsku, kde v malom seminári vyučoval latinčinu a matematiku. Následne na to sa vrátil do St. Gabriel.
Pred doživotnými sľubmi v roku 1926 jeho prefekt o ňom napísal: „Jeho intelektuálna schopnosť je veľmi dobrá. Niet divu, že začal študovať.“ Za kňaza bol vysvätený 26. mája 1927. Jeho životnou túžbou bolo pracovať v misiách a to v Číne, alebo na Papue-Novej Guinei. Predstavení ho však poslali do poľskej provincie, kam prišiel v roku 1928. Za kňaza bol vysvätený 26. mája 1927.
Po príchode do Poľska bol prijatý na univerzitu v Poznani, kde študoval poľskú literatúru a dejiny. Roku 1934 získal diplom. Ako študent povinne vykonával dva roky výučby na malom seminári Górna Grupa. Jeho prednášky boli vysoko cenené. Jeho študenti v Górne Grupe si ho pamätali ako dobrého, priateľského a vždy dobre pripraveného učiteľa. Jeden z nich napísal, že si ho stále dobre pamätá ako človeka, ktorý „do každej triedy zvyčajne priniesol radosť, úsmev a pokoj.“
Okrem vyučovania bol P. Liguda často žiadaný o duchovné prednášky. Bol tiež známy a oceňovaný ako duchovný vodca a exercitátor (ten kto vedie duchovné cvičenia). Niektoré jeho prednášky a homílie boli publikované pod názvom „Audi Filiu“ (jednalo sa o zbierku nedeľných kázní pre chlapcov a dievčatá). Následne publikoval ďalšie dve knihy: „Chleb i Sól“ (kniha obsahovala homiletické čítania na každú nedeľu v roku) a „Naprzód i Wyżej“ (Dopredu a vyššie). Páter Alois si bol dobre vedomý dôležitosti vzdelávania v náboženskom živote a mal osobitný záujem o apoštolát mládeže.
Mal pozoruhodný zmysel pre spravodlivosť a bol známy ako ochranca tých, ktorý sa nachádzali v zúfalej situácii. V koncentračných táboroch sa nebál pokračovať v obrane ostatných, za čo bol kruto trestaný a mučený. O jeho oslobodenie sa snažil generalát SVD cez nunciatúru v Berlíne, ako aj jeho rodina. Vyslobodiť sa ho nepodarilo, pretože P. Liguda sám vyhlásil, že je Poliak a v budúcnosti chce pracovať v Poľsku. Táto informácia gestapo utvrdila, že P. Liguda, ako príslušník poľskej inteligencie musí byť počas trvania vojny izolovaný od spoločnosti. Zomrel vo veku 44 rokov, ako najstarší z poľských štyroch mučeníkov Spoločnosti Božieho Slova.
Mučeníctvo
O smrti P. Alojza Ligudu sa veľa nevie. Jeho cesta na Kalváriu bola dlhá, pretože pred smrťou prežil takmer tri roky utrpenia. V táboroch prekonal tuberkulózu. Vo februári 1940 bol zatknutý v Górne Grupe a pred príchodom do Dachau(do Dachau bol prevezený 14. decembra 1940, kde dostal číslo 22604), prešiel dvoma rôznymi koncentračnými tábormi (Stutthofa Sachsenhausen). Ako znalec nemčiny aj tu učil väzňov po nemecky. Vydržal nútené práce, hlad, bitie a iné neľudské zaobchádzanie, avšak jeho prítomnosť bola oporou pre ostatných väzňov. Jeho pokojná myseľ a zmysel pre humor pomohli mnohým vyrovnať sa s brutalitou koncentračného tábora. Dokonca aj v najhorších situáciách našiel povzbudzujúce slová alebo vtip, ktorý povedal ostatným. Uprostred mučenia a poníženia ľudskej dôstojnosti, zostal verný svojmu misijnému povolaniu až do konca svojho života.
Zo slov P. Alojza:
„Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet.“ (Jn 16,28) „Treba, aby som si jeho slová pripomínal a sa nimi posilňoval. Zachovajú ma v čase smútku a zachránia ma pred zúfalstvom, keď prídu neúspechy a pokorenia. Môžu so mnou podlo zaobchádzať, ale nemôžu ma urobiť podliakom. Revolúcie môžu zničiť všetky moje diplomy a tituly – to, že som Božím synom, nikto mi nevytrhne. Hoci by som hnil vo väzeniach, hoci by som mrzol na Solovkách, vždy budem opakovať to prekrásne Exivi a Patre – vyšiel som od Otca, vždy bude Boh mojím Otcom.“
P. Alojz spolu s ďalšími deviatimi väzňami bol beštiálnym spôsobom utopený z 8. na 9. decembra 1942, na sviatok Nepoškvrnenej, ktorú veľmi uctieval. Pred popravou z P. Aloisa zodrali pásy kože za to, že sa zastával pacientov, ktorým bolo krivdené pri rozdeľovaní stravy. Jeho matke, ako aj do zápisnice napísali: „Váš syn Alois Liguda, narodený 23. januára 1898, zomrel 8. decembra 1942 v tunajšej nemocnici na tuberkulózu pľúc.“
Za blahoslaveného bol vyhlásený 13. júna 1999 pápežom Jánom Pavlom II. vo Varšave, ako jeden zo 108 poľských mučeníkov z obdobia II. svetovej vojny.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
