Podcast:
Belén Perales, 60-ročná Španielka, žila 35 rokov ako ateistka a v dospievaní sa po sérii traumatických zážitkov dištancovala od katolíckej viery. Jej život sa však drasticky zmenil pri návšteve hrobu svätého Jána Pavla II. vo Vatikáne, kde podľa jej slov zažila dotyk Božej milosti, ktorý ju priviedol späť k Bohu a životu viery.
Ako sa to však všetko stalo? Aký je jej príbeh?
Narodila v katolíckej rodine ako najstaršia zo štyroch súrodencov, no od malička cítila hlboký pocit opustenosti. „Vždy som mal pocit, že ma nik nemiluje,” priznala sa v rozhovore, v ktorom hovorí aj o svojom obrátení. Neustále sťahovanie sa z jedného mesta do druhého kvôli práci jej otca, znamenalo okrem iného aj prerušenie všetkých priateľstiev a kontaktov, čo zväčšovalo jej neistotu a vytváralo hlbokú emocionálnu ranu opustenia.
Jej viera začala kolísať v puberte, po tom, čo sa stala obeťou zneužívania počas pobytu na internáte. Táto epizóda znamenala zlom v jeho vzťahu s Bohom. „Odišla som zo školy veľmi nahnevaná na svet… v to leto som prestala veriť v Boha“, spomína Belén. Od tej chvíle sa začala vzďaľovať od Cirkvi a viery, ktorú poznala ako dieťa.
Nasledujúcich 35 rokov žila Belén v existenciálnom zmätku. Niekoľkokrát sa vydala, ale márne hľadala šťastie, po ktorom túžila. Prvý manžel ju podviedol a keď si našla druhého, zistila, že je horší ako ten prvý. Potom žila ešte s niekoľkými inými, ale vždy to skončilo sklamaním. Podarilo sa jej síce stať sa úspešnou v podnikaní v oblasti internetu a digitálnych technológií, ale jej osobný život bol chaos. „Žila som ako ateistka. Neverila som v Boha, v nič.“
Z jej vzťahov jej zostali tri dcéry. V roku 2012 ich vzala na výlet do Ríma a jej život nabral úplne iný smer. Hoci pôvodným zámerom bola návšteva rímskeho Kolosea, jej dcéra Gabriela trvala na návšteve Vatikánu. „Nakoniec som to vzdala“, hovorí. To, čo sa stalo vo vnútri Baziliky svätého Petra, navždy zmenilo jej život.
„Keď sme vstúpili do Vatikánu, bola som nahnevaná. Pomyslela som si: ‚Čo tu robíme? Aké je to tu hrozné!”. Jej dcéry sa chceli fotiť. Privolila, veď prečo nie. Pri fotení však začala odrazu pociťovať niečo nevysvetliteľné: „Zrazu som začala cítiť niečo fyzické, nie duchovné. Niečo, čo prišlo náhle… a ja som si automaticky uvedomila, že Boh existuje a že ak zomriem, pôjdem do pekla. Vnútorné pohnutie bolo také silné, že som začala nekontrolovateľne plakať. Z očí mi tiekli slzy ako z dvoch otvorených kohútikov,“ spomína.
Keď stála pri hrobe svätého Jána Pavla II., cítila, že je mimo Cirkvi, oddelená od svojej “matky”, ako nazýva Katolícku cirkev, a že celé tie roky odmietala Boha. „Cítila som bolesť z toho, že som bola mimo Cirkvi, bolesť uvedomenia, že Boh existuje, že to nie je klamstvo, a ja som ho odmietala. Moja duša bola špinavá, plná hriechov“, hovorí o tomto zážitku.
Pri pohľade na hrob svätého Jána Pavla II. zrazu povedala: „Dievčatá, pomodlime sa“. Potom si kľakla do lavice, pričom mu stále tiekli slzy. „Moja malá dcéra vytiahla vreckovku a utierala mi tvár. Chcela som sa modliť, ale nemohla som si spomenúť ani na modlitbu Pána, pretože som sa nemodlila 35 rokov. Mala som 48 rokov a nemodlila som sa od svojich 13 rokov.“
Po návrate do Madridu nasledovala svätá spoveď a život viery a modlitby. Neskôr založila Belén kanál na Youtube, prostredníctvom ktorého každý večer šíri modlitbu svätého ruženca a zdieľa svedectvá o obrátení, podobné jej vlastnému obráteniu.
Z aciprensa.com spracoval P. Peter Dušička SVD
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
