P. Arnold Janssen – vodca

„Každý iný na jeho mieste by bol vykonal to isté, čo aj on, ba možno by to bol vykonal aj lepšie.“ Toto sú slová muža, ktorý patril medzi najväčších svätcov svojej doby, ktorý viditeľným spôsobom spravili tak veľa pre Boha a jeho misiu vo svete. Po založení misijného domu v Steyl, v Holandsku, sa rozhodol otvoriť ďalší v Rakúsku. Arnold Janssen veľmi rýchlo pochopil, že vybavovanie súhlasu pre založenie misijného domu v Rakúsku nevedie cez dvere malých úradníkov. Preto požiadal o audienciu u cisára Rakúsko–Uhorska, Františka Jozefa. Zázrakom, ktorý možno pripísať iba Božiemu účinkovaniu sa v priebehu krátkej doby dostal pred cisára hneď niekoľkokrát. Kým pri prvej audiencii Arnold mohol prehovoriť iba jednu vetu, pri štvrtej už získal povolenie založiť misijný dom. Pri poslednej návšteve Arnold dokonca povzbudzuje rakúsko-uhorského monarchu, aby jeho rozhodnutia boli múdre a pokorné, a aby pri vedení rakúskeho ľudu, nezabúdal na konečný cieľ a to službu Trojjedinému Bohu. Arnold musel cisára okúzliť, pretože sám cisár neskôr osobne prišiel pozrieť dielo, ktoré sa s Božím požehnaním rozrastalo v Mödlingu pri Viedni. V nasledujúcich riadkoch sa pozrime, ako sa vlastnosti, ktoré sv. Arnold prízvukoval hlave rakúsko-uhorského cisárstva, prejavovali v jeho službe vodcu svojich duchovných synov a dcér.

Vedomie na čom pracujem a
pre koho

Uvedomoval si potrebu šírenia Božieho kráľovstva na zemi. Uvedomoval si, že túžbou Boha je sídliť v ľudských srdciach a kraľovať tam. Preto si Arnold pre svoju službu zvolil motto, aby žil svätý Trojje­diný Boh v srdciach všetkých ľudí. Toto považoval za hlavný zmysel a cieľ kaž­dého misijného snaženia. Toto kládol na srdce svojim synom a dcéram a toto je jeho posolstvo aj pre nás dnes: aby svä­tý, Trojjediný Boh žil v našich srdciach i v srdciach všetkých ľudí…

Múdrosť

Už čoskoro bol vystavený pred rôzne si­tuácie ­
musel riešiť konflikty, zosúladiť rôzne
názory, vybavovať stavebné povo­lenia,
zakladať školy, zabezpečovať obži­vu,
preberať misijné územia… Uvedomo­val
si, že postaviť sa zoči ­voči
takýmto výzvam vyžaduje
múdrosť. Dielo, ktoré vznikalo,
vnímal ako Božiu iniciatívu, seba
iba ako nehodný nástroj. Kto teda môže
lepšie viesť Božie dielo, ako samot­ný
Boh, ktorý je jeho pôvodcom? Preto seba
i celé vznikajúce dielo zveril do rúk Božích,
denne sa modlil za Božiu pomoc, múdrosť
a za dary Ducha Svätého. Jeho pokorný
postoj modlitby, pripomína Ša­lamúnovu
modlitbu, ktorú Pán odmenil svojim
požehnaním. „Preto som vyna­ložil
veľa úsilia, aby som v tomto ohľade urobil
všetko, čo som mohol.“

Pokora

Arnold mal milosť na vlastné oči vi­dieť ovocie svojich námah: 800 misionárov
vo viac ako 10 kraji­nách
sveta na všetkých svetadieloch, 430
kňazov, 600 bratov a 450 misijných a
klauzúrnych sestier, 1000 študentov v
misijných seminároch a viac ako 60 000
mužov a žien, ktorí si prišli do Stey­lu
vykonať duchovné cvičenia. Napriek tomu
Arnold ostal malý a skromný pred
Bohom a vďačný za všetko. Arnold to
zhrnul v jednom liste do Číny, pár ro­kov
pred smrťou: „To nie je moje die­lo,
ale Božie… Pán priložil ruku k tejto vinici
(SVD) a staral sa o ňu. Obdarú­val
ju svetlom slnka, dažďom i rastom. Nič
si však z toho všetkého nemôžem pripisovať,
iba ak slabé spoluúčinkova­nie,
ale ešte ani to nie je z mojich vlast­ných
síl. Myšlienka založenia misijného domu
nevyšla odo mňa. Nie je mojou zásluhou
ani rozhodnosť a vytrvalosť uprostred
všetkých ťažkostí, ani po­moc,
ktorú sme dostali pri realizácii a
uprostred všeobecnej nedôvery voči dielu.
Nebol som to ja, ale Pán, ktorý vzbudzoval
povolania a jednotlivcom pomáhal,
aby verne vytrvali vo svojich rozhodnutiach.
Bol to Pán, ktorý poslal i
nutné finančné podpory na pokrytie našich
potrieb, ktoré začali prudko rásť zo
dňa na deň. Každý z nás musí byť presvedčený
o tom, že založenie, udr­žanie
a ďalší rozvoj našej spoločnosti nemôže
mať žiadneho iného pôvodcu ako
toho, ktorý prebýva v nebi a ria­di
všetko na zemi… Každý iný na jeho mieste
by bol vykonal to isté, čo aj on, ba
možno by to bol vykonal aj lepšie.“ (pri
25 výročí založenia SVD).

Povzbudení príkladom sv. Arnolda vyprosujme si od všemohúceho Boha milosť vždy pamätať na naše poslanie, ktorým je oslava Trojjediného Boha a spása všetkých. Vyprosujme si múd­rosť a dary Ducha Svätého i pokorné a skromné srdce, ktoré bude vďačné za všetko požehnanie, ktoré dostávame od Boha.

Text pripravil: P. Igor Kráľ SVD