PÁPEŽ FRANTIŠEK: PRIŠIEL ČAS ZHODNOTIŤ ÚLOHU LAIKOV

„Prišiel čas, aby laici postúpili o krok vpred, o ďalší krok. A aby našli v Cirkvi priestor potrebný na to, aby mohli konať, spôsob ako odpovedať na svoje povolanie.“ To sú slová pápeža Františka v predslove ku knihe biskupa Fabia Fabene s názvom: „Sinfonia di ministeri. Una rinnovata presenza dei laici nella chiesa“ (Symfónia služby. Nová prítomnosť laikov v Cirkvi).

Slová pápeža Františka:

Každý čas má svoju novosť, môžeme preto povedať,
že žijeme v novej dobe. Nastal čas, aby laici postúpili o krok vpred, o ďalší
krok. A aby našli v Cirkvi priestor potrebný na to, aby mohli konať, spôsob ako
odpovedať na svoje povolanie. Tento zväzok vychádzajúci z bohatého učenia II.
vatikánskeho koncilu, reflektovaného biskupskou synodou a mojimi predchodcami,
ponúka hlbšiu reflexiu nad službami, ktoré pápež sv. Pavol VI. reformoval a
spojil nie už s prípravou na cestu ku sviatostnému kňazstvu, ale s bohatstvom
laických povolaní a služieb, ktoré Duch Svätý prebúdza v Cirkvi.

Duch vždy aktívne pôsobí v Božom ľude a obohacuje
ho darmi, ktoré sú zakaždým nové a my musíme byť pozorní, aby sme ho neuhášali
(porov. 1 Sol 5,19) a nezarmucovali (porov. Ef 4,30). Bohužiaľ tak robíme
zakaždým, keď sa nezveruje jeho tvorivej fantázii, ale usilujeme o vtesnanie
jeho pôsobenia do našich schém, bez toho, aby sme ponechávali priestor primátu
milosti, s rizikom, že sa staneme sebe vzťažnými.

II. vatikánsky koncil bol v konštitúcii Lumen
gentium koncilom Božieho ľudu, ľudu, ktorý kráča dejinami poháňaný svätodušným
vánkom. Tento svätý ľud je neustále obohacovaný službami a charizmami, ktoré sú
zakorenené v sensus fidei pôsobiaci neomylnosť všetkých pokrstených in
credendi. Je to skutočnosť milosti, ktorú si v pastoračnej činnosti musíme
neustále uvedomovať, aby sme prekonávali vždy škodlivý klerikalizmus v cirkvi,
ako to pripomenul tiež záverečný dokument synody venovanej mladým.

Svätý Boží ľud, pomazaný Duchom, je vo svojom
celku kňazský, pretože má účasť na jedinom Kristovom kňazstve. Vysvätení
služobníci, konajúci in persona Christi capitis, sú zaiste potrební pre
rast tohto ľudu, vzhľadom k tomu, že iba oni môžu predsedať Eucharistii, aby utíšili
jeho hlad, a rozhrešovať hriechy, aby mu sprostredkovávali Božie milosrdenstvo.

Zároveň, ak jadro kňazskej identity spočíva v
premieňaní eucharistického chleba, v centre poslania laikov stojí posväcovania
sveta podľa Božieho plánu. Toto ich pôsobenie je prepojené v jednotu so
zodpovednosťou laikov za budovanie cirkvi, ako na to poukázal zvláštnym
spôsobom sv. Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Christifideles laici.
Ustanovené tajomstvo plní toto dvojité poslanie v prospech Cirkvi a sveta a
robí laikov (ženy a mužov) aktívnymi subjektmi evanjelizácie a misií. Ako som
napísal v Evangelii gaudium, laici tvoria absolútnu väčšinu Božieho ľudu a je
nevyhnutné, aby ich zvláštne povolanie bolo uznané na všetkých úrovniach, bez
toho, aby sa však akokoľvek klerikalizovali.

Musíme si overiť, či sme verní tejto laickej
identite, a natiahnuť hodinky, ktoré sa akosi zastavili. Teraz prišiel čas.
Poslanie laikov nie je privilégium pre nemnohých a žiada si úplnú oddanosť a
plné nasadenie. Po laikoch sa žiada, aby prežívali radostné sebadarovanie a
modlitbu, rástli a pracovali v rámci kresťanského spoločenstva, zdieľali a
podporovali jeho cestu vo vzájomnej výmene darov prebúdzaných Duchom Svätým.
Práve v tom spočíva synodalita, ku ktorej nás Boh volá a ktorá od nás žiada
odpoveď na rôzne povolania, aby sme spoločne – pastieri a stádo – kráčali
chodníkmi dejín a boli všetci jedno v rozmanitosti chariziem.

Nedávne synody o rodine, mladých v Amazónii,
navrhli niektoré nové laicke služby. Sú to služby, ktoré majú podporiť synodálnejšiu
podobu cirkvi, ktorá vychádza, ktorá sa vykláňa k perifériám. Aj preto je
dôležité, aby každý biskup a každá miestna cirkev mohli pristúpiť k pozornému
rozlišovaniu služieb, ktoré sú na konkrétnom území potrebné a cirkev tak mohla
byť prítomná a prinášať svetlo evanjelia tam, kde človek žije a trpí. Ako som
napísal v apoštolskej exhortácii Querida Amazonia, „inkulturácia sa musí
rozvíjať a reflektovať vteleným spôsobom v cirkevnej a služobnej organizácii.
Ak je inkulturovaná spiritualita a svätosť, ak je inkulturované samotné evanjelium,
či by nemal byť inkulturovaný tiež spôsob, akým sú štruktúrované a prežívané služby
v Cirkvi?“ (85).

Je potrebné predchádzať hrozbe ponímať služby ako
formy moci, čo je pokušenie neustále číhajúce v zálohe. Tieto služby totiž
zodpovedajú povolaniu, sú plodom osobného a komunitného rozlišovanie a
vyjadrujú sa v diakonii Božieho ľudu. Služobná Cirkev sa vo všetkých svojich
aspektoch prejavuje v ľuďoch, ktorí majú tisíce tvárí. Je to cirkev, v
ktorej je zásadná rola ženy. Je to cirkev neustále oplodňovaná Duchom Svätým,
ktorý „omladzuje Cirkev silou evanjelia, stále ju obnovuje a vedie k dokonalej
jednote s jej snúbencom“ (Lumen gentium 4).

„inkulturácia sa musí rozvíjať a reflektovať vteleným spôsobom v cirkevnej a služobnej organizácii. Ak je inkulturovaná spiritualita a svätosť, ak je inkulturované samotné evanjelium, či by nemal byť inkulturovaný tiež spôsob, akým sú štruktúrované a prežívané služby v Cirkvi?“ (85).

Je potrebné predchádzať hrozbe ponímať služby ako formy moci, čo je pokušenie neustále číhajúce v zálohe. Tieto služby totiž zodpovedajú povolaniu, sú plodom osobného a komunitného rozlišovanie a vyjadrujú sa v diakonii Božieho ľudu. Služobná Cirkev sa vo všetkých svojich aspektoch prejavuje v ľuďoch, ktorí majú tisíce tvárí. Je to cirkev, v ktorej je zásadná rola ženy. Je to cirkev neustále oplodňovaná Duchom Svätým, ktorý „omladzuje Cirkev silou evanjelia, stále ju obnovuje a vedie k dokonalej jednote s jej snúbencom“ (Lumen gentium 4).

Prevzaté: https://www.vaticannews.va/cs/papez/news/2020-10/papez-frantisek-prisel-cas-zhodnotit-roli-laiku.html