„Deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte…“ (Hebr 3,13).
Podcast:
P. Arnold bol v Nemecku vynikajúcim priekopníkom katolíckej tlače. Svoju vlastnú tlačiareň zriadil v Steyli a vybavil ju tou najlepšou technológiou vtedajšej doby. Pomocou tlače chcel šíriť misijné povedomie a formovať kresťanské rodiny. Činnosť tlačiarne, spojená s predajom časopisov a kalendárov, tvorila zároveň aj zdroj príjmu pre misijnú prácu. Aj po otvorení novej tlačiarne pokračoval vo vydávaní časopisu Malý posol Božského Srdca. V januári 1878 začal vychádzať aj nový časopis Stadt Gottes (Mesto Božie), s podtitulom Nábožensko-rekreačný týždenník. Bol to ilustrovaný časopis, ktorý – vďaka aktuálnym správam, informačným a vzdelávacím článkom z domova i zo sveta misií, ale aj ponukami na trávenie voľného času – bol skutočnou novinkou cirkevnej tlače tej doby. Zameriaval sa hlavne na rodiny. Jeho texty a ilustrácie boli také zaujímavé, že sa v krátkom čase rozšíril takmer po celom Nemecku. Za pár rokov časopis dosiahol náklad sto tisíc výtlačkov; neskôr i niekoľko stoviek tisícok.
Ďalšou veľmi úspešnou publikáciou bol misijný kalendár sv. Michala, ktorý začal vychádzať r. 1880. Jeden z vtedajších svedkov doby o ňom napísal: „Kalendár svätého Michala bol od začiatku skutočným redakčným úspechom. Bol to práve tento kalendár, čo najviac rozšíril misijné povedomie a správy o založení misijnej spoločnosti v Steyli zaniesol medzi katolícky nemecký ľud, ktorý sa každoročne postaral o nových podporovateľov aj nové misijné povolania.“
Všetky tieto publikácie mali veľký vplyv na nemeckých katolíkov, hlavne čo sa týkalo záujmu o misie. Z tohto dôvodu koncom 19. storočia P. Arnolda považovali za „misijného animátora“ Cirkvi v nemecky hovoriacich krajinách. Distribúcia jeho publikácií do značnej miery závisela aj od nasadenia a obetavej spolupráce tisícok laikov, skutočných misionárov v ich rodnej vlasti.
Spiritualita spoločenstva
„Ak chceme byť verní Božiemu plánu a zodpovedať aj veľkým očakávaniam sveta v novom tisícročí, stojí pred nami veľká výzva: urobiť z Cirkvi dom a školu spoločenstva.
Čo to konkrétne znamená? Spiritualita spoločenstva je predovšetkým zameranie pohľadu srdca na tajomstvo trojjediného Boha, ktorý v nás prebýva a ktorého svetlo treba vnímať aj na tvári bratov a sestier vedľa nás. Spiritualita spoločenstva okrem toho znamená schopnosť vo viere cítiť brata a sestru v hlbokej jednote tajomného tela – Cirkvi, čiže ako ‚niekoho, kto patrí ku mne’, aby som vedel spolu s ním prežívať jeho radosti a jeho bolesti, odhadnúť jeho želania, postarať sa o jeho potreby a ponúknuť mu pravé a hlboké priateľstvo. Spiritualita spoločenstva je aj schopnosť vidieť v druhom predovšetkým pozitívne prvky, aby sme ho prijímali a hodnotili ako Boží dar, a to nielen ako dar pre druhého, ktorý ho priamo prijal, ale aj ako ´dar pre mňa´.
Spiritualita spoločenstva napokon znamená vedieť bratovi ‚urobiť miesto’, niesť si vzájomne bremená (Gal 6, 2) a premáhať egoistické pokušenia, ktoré nás neustále napádajú a budia rivalitu, karierizmus, nedôveru a žiarlivosť.
Nerobme si nijaké ilúzie: bez tejto duchovnej cesty by vonkajšie prostriedky len veľmi málo osožili spoločenstvu. Stali by sa bezduchými aparátmi, skôr maskami spoločenstva než jeho možnosťami prejaviť sa a rásť.“ (NMI 43).
Schôdza v stolárskej dielni
V jednej legende sa hovorí o tom, ako sa v stolárskej dielni uskutočnilo zvláštne zhromaždenie. Bolo to zhromaždenie všetkých pracovných nástrojov, ktoré sa stretli, aby diskutovali o svojich rozdielnostiach. Kladivo sa ujalo vedenia schôdze, ale muselo to nechať a dokonca ho vyhodili zo schôdze, lebo robilo príliš veľa hluku a po celý čas len klepalo. Kladivo si uznalo svoju chybu, ale požiadalo, aby zo schôdze bola vylúčená aj skrutka, pretože ju treba veľakrát otočiť, kým konečne môže niekomu poslúžiť. Skrutka prijala túto kritiku, ale rovnako žiadala, aby bol vylúčený brúsny papier; je totiž pri dotyku veľmi drsný a má stále trenice s ostatnými. Brúsny papier súhlasil s návrhom, ale pod podmienkou, že vylúčia aj meter, pretože všetkých meria podľa seba, akoby iba on jediný z nich bol dokonalý.
V tejto chvíli vošiel dnu stolár, obliekol si pracovnú zásteru a začal pracovať. Použil pritom kladivo, brúsny papier, meter i skrutku. Pod jeho rukami sa z neopracovaného kusa dreva stal nádherný kus nábytku. Keď stolár vyšiel, nástroje pokračovali v rokovaní. Ako prvá sa ujala slova píla. „Páni, je pravdou, že každý z nás má svoje nedostatky. Ale ako ste práve videli, stolár dokáže s nami pracovať a využiť naše vlastnosti na niečo veľmi pekné. A to nás robí hodnotnými. Preto nemyslime na naše negatívne vlastnosti, lež skôr na tie dobré.“
Zhromaždeniu sa táto reč páčila. A keď začali hľadať dobré vlastnosti, tak zistili, že kladivo je veľmi mocné, skrutka dokáže spájať a spojeniu dodáva silu, brúsny papier dokáže niečo ostré a hranaté urobiť opäť hladkým a že meter je dôležitý a presný. Takto si boli vedomí toho, že tvoria veľký tím pripravený vyrábať kvalitný nábytok.
Ignaciánska modlitba
Večné Slovo, Jednorodený Syn Boží,
nauč nás pravej veľkodušnosti.
Nauč nás tebe slúžiť,
ako si to právom zasluhuješ.
Aby sme dávali a nepočítali,
aby sme bojovali a nedbali na rany,
aby sme pracovali a netúžili po odpočinku,
aby sme sa obetovali
a nečakali inú odmenu ako vedomie,
že sme splnili tvoju svätú vôľu. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
