„Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne“ (Ž 85,9).
Počas slávnostného obradu svätorečenia visia na bazilike sv. Petra tri veľké portréty nových svätcov – Daniela Comboniho, Arnolda Janssena a Jozefa Freinademetza. Poslední dvaja majú svoje ruky pri srdci a držia v nich symboly ich duchovnej cesty. Sv. Arnold drží Sväté písmo a sv. Jozef misijný kríž.
Božie Slovo bolo pre sv. Arnolda skutočne základným pilierom jeho spirituality. Z tohto dôvodu nazval svoju prvú rehoľnú spoločnosť „Spoločnosť Božieho Slova“ a zveril jej ako hlavnú úlohu „ohlasovanie Božieho slova vo svete“.
Na obrazoch s portrétmi svätcov možno vidieť aj ďalšie symbolické prvky. V pozadí Arnoldovho portrétu na jednej strane vidno jeho prvý misijný dom v Steyli a na druhej strane zemeguľu. Tieto tri symboly – Biblia, misijný dom v Steyli a svet znázornený zemeguľou – tvoria v obraze neviditeľný trojuholník, ktorý je symbolom aj Najsvätejšej Trojice. Arnoldova tvár má upriamený a prenikavý pohľad, vyjadrujúci jeho neustále snahy o hľadanie Božej vôle a rozpoznanie znamení doby.
V pozadí Jozefovho portrétu vidno takisto dva symboly, doplňujúce kríž držaný v rukách. Vľavo je jeho rodný dom v Južnom Tirolsku a napravo čínska pagoda. Z tohto domu odišiel raz a navždy a svoj život daroval ako misionár Číne. Aj v tomto prípade kríž, rodný dom a čínska pagoda tvoria neviditeľný trojuholník. Jeho pohľad je upriamený do diaľky, čím vyjadruje svoju misijnú túžbu a pripravenosť plniť Božiu vôľu, a to aj za cenu nesenia kríža. V skutočnosti život sv. Jozefa v Číne bol poznačený obetami a utrpením. Kríž je najvýraznejším symbolom života Tirolčana, ktorý sa stal Číňanom medzi Číňanmi. Biblia a kríž – symboly a posolstvo našich svätých.
Božie Slovo a chudobní
Pre obnovu Cirkvi a zasväteného života sú dôležité aj tieto dva aspekty: Návrat k Božiemu slovu a služba tým, ktorí nesú kríž – núdznym a chudobným. Sú to akoby dva dary Ducha pre dnešnú dobu. Sväté písmo a kríž tu hrajú významnú úlohu ako dva oporné body, pretože Sväté písmo nie je knihou na štúdium, lež knihou modlitby. V modlitbe nás Božie slovo oslovuje skôr, než naše slovo oslovuje Boha. Bez modlitby niet kresťanského života a ani misijnej činnosti.
Kríž – a aj sám Ježiš – nás vedú k chudobným. „Prednostná láska k chudobným je …. zvláštna forma prvenstva v preukazovaní kresťanskej lásky, ako o tom svedčí celá cirkevná tradícia“ (sv. Ján Pavol II., SrS). Pápež František hovorí: „Ísť k chudobným neznamená, že sa musíme stať bedármi! Nie! Znamená to, že máme ísť k Ježišovmu telu, ktoré trpí.”
Vyvolenie slabých nie je rozhodnutím naším, lež Božím. „Čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných; Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, aby sa nik pred Bohom nevystatoval“ (1 Kor 1,27-29).
V knihe Exodus sa Boh zjavuje Mojžišovi ako Boh, ktorý počuje volanie svojho ľudu. „Dobre som si všimol útrapy svojho ľudu v Egypte. Počul som jeho volanie o pomoc pod údermi poháňačov a viem o jeho bolestiach. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil” (Ex 3,7.8). Boh to však nerobí sám, lež prostredníctvom tých, ktorých si na túto úlohu povolal.
Ježiš pokračuje na tejto ceste prednostnej lásky voči chudobným. Prišiel „zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom“ (Lk 4,18).
Ako jeho učeníci sme aj my dnes jeho vyslancami. Môžeme sa cítiť nepripravení pre misiu, ako prorok Jeremiáš. Pán nám však dáva rovnakú odpoveď ako jemu: „Neboj sa ich, veď som s tebou“ (Jer 1,8). Modlitba a kríž, Biblia a chudobní sú neodmysliteľné dvojice v misijnej spiritualite, na ceste nasledovania Krista.
Choď do celého sveta
Vo chvíľach ticha – či už je to vo dne alebo v noci – odrazu začujem plač z kríža, ktorý ma dojíma. Keď som ho počul po prvýkrát, vyšiel som z domu, aby som zistil, odkiaľ prichádza. Rozhliadol som sa a našiel som ukrižovaného človeka. „Dovoľ mi, aby som ťa sňal z kríža,“ povedal som a pokúsil som sa vytiahnuť klince z jeho nôh. Ale on mi odpovedal: „Nechaj ma tam, kde som, pretože nezostúpim z kríža, kým sa všetci muži, ženy i deti sveta nestretnú pred mojím krížom, aby ma z neho oslobodili.”
Na to som mu povedal: „Ale, ako môžem uniesť tvoj plač? Čo môžem pre teba urobiť?“
A on na to: „Choď do celého sveta a povedz všetkým, aby to vedeli, že jestvuje muž pribitý na kríž.“
Fulton Sheen
Vetríček morský
Vetríček morský, ešte raz ma ovej
na tejto hviezde štvorcípovej,
kde som v iks roztiahnutý na jej cípy.
Spomínam na rybárske vtipy
a na modlitby počas vlnobitia…
Nech nemyslia si, že ma chytia,
hoci som bez pohybu.
Mňa už je ťažšie chytiť než rybu,
čo zakaždým vám ušla z čerene.
Pobozkať sa mi dajte, milí kati,
veď ste mi šťastie do rúk vložili.
Preto mi dali meno Zmužilý,
aby som šťastiu vystrel nahé lono,
a verte o šťastí, že ono
sa neukrylo v exotickej ruži
– na dosah okolo vás krúži.
A viete, jak ho chytíte?
Rukami, čo sú na kríž pribité.
Gorazd Zvonický: Prekutávam lovištia
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
