Spiritualita Arnolda Janssena: CHOĎTE DO CELÉHO SVETA

„Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti“ (Sk 20,24).

Podcast:

P. Arnold Janssen chcel zapojiť cirkev v Nemecku do misijnej činnosti Cirkvi, a tak naplniť misijný príkaz Krista: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,19).

Pápež František pri audiencii pre účastníkov 18. Generálnej kapituly SVD r. 2018 takto charakterizoval nášho zakladateľa: „Váš zakladateľ vás videl ako misionárov „ad gentes“ – tých, čo idú do celého sveta. Misijný príkaz nepozná žiadne hranice, ani sa neviaže iba na nejakú špecifickú kultúru, pretože celý svet je misijným územím.“  

Prví dvaja misionári „ad gentes“ našej Spoločnosti boli P. Jozef Freinademetz a P. Johannes Anzer. Ich misijná rozlúčka sa konala 2. marca 1879. V predvečer rozlúčky asi päťdesiat žiakov zorganizovalo pre oboch misionárov fakľový sprievod. Celá záhrada bola vyzdobená lampiónmi. Prednášali básne a spie­vali. Aj obaja misionári povedali krátky prejav. Slávnosť zakončili novou piesňou, ktorú zložili v Steyli: „Choďte, bratia, nech vás Boh sprevádza do ďa­lekej krajiny šíriť Kristovu vieru!“

Pri svätej omši P. Arnold Janssen vo svojom prejave pripomenul ča­sy, keď v Steyli začínali, a ako sa dielo doteraz vyvíjalo. Za všetko ďakoval svätému trojjediné­mu Bohu. Potom sa rozhovoril o Číne a poukázal na množstvo úloh, ktoré treba vykonať, kým aj tamojší obyvatelia budú vyznávať a milovať trojjediného Boha. Napokon sa obrátil na dvoch prvých misionárov, blahoželal im k ich svätému po­slaniu a – podobne ako pri kázni 8. septembra 1875 – dodal: „Neviete, či Boh požehná vaše úsilie v Číne a či uvidíte ovocie svojej činnosti. Neviete ani to, či dosiahnete cieľ vašich nádejí. Ale jedno viete celkom iste, že Boh nenechá bez odmeny vašu dobrú vôľu a ochotu. Na ňom zá­leží, či vašej dobrej vôli dožičí úspech. Choďte teda spokojne v ústrety neznámej budúcnosti! Aj v temnej neistote Boh vás povedie za ruku. Naše modlit­by vás budú sprevádzať.“

Pán je vždy s nami

Pápež František sa v kázni 25. apríla 2020 zamýšľal nad  misijným príkazom Ježiša takto: „Viera je buď misionárska, alebo to nie je viera. Viera nie je niečím, čo je čisto len pre mňa, aby som ja rástol vierou… Viera ťa vždy vedie k tomu, aby si vyšiel zo seba, vyšiel von. Vieru treba odovzdávať, ponúkať, predovšetkým prostredníctvom svedectva, nie nútením, lež ponúkaním pokladu. Choďte, nech ľudia vidia ako žijete!

Viera je sociálna, je pre všetkých: ‚Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu‘. Viera znamená byť prostredníkom Božieho zjavenia, aby Duch Svätý mohol konať v ľuďoch skrze moje svedectvo. Ak sa nazývam kresťanom a žijem ako pohan, to nie je v súlade s posolstvom evanjelia! Toto nikoho nepresvedčí. Ak sa nazývam kresťanom a žijem ako kresťan, to priťahuje. Je to svedectvo. Raz v Poľsku sa ma jeden univerzitný študent opýtal: ‚Na univerzite mám veľa spolužiakov ateistov. Čo im mám povedať, aby som ich presvedčil?‘ – ‚Nič, drahý môj, vôbec nič! Tým posledným, čo by si mal robiť, je niečo hovoriť. Začni žiť a oni, vidiac tvoje svedectvo, sa ťa budú pýtať: Prečo takto žiješ?‘

Táto pasáž evanjelia je tak krehká. Ako si môžem byť istý, že vychádzajúc zo seba budem plodný v odovzdávaní viery? ‚Hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu‘ (Mk 16,15), a potom vykonáte úžasné veci. A Pán bude s nami až do skončenia sveta. Sprevádza nás. V odovzdávaní viery nikdy nie som sám. Je so mnou Pán, ktorý odovzdáva vieru. Sľúbil to: ‚Budem s vami po všetky dni až do skončenia sveta‘“ (porov. Mt 28,20).

Ty ešte nie si doma

Misionár po takmer 50 rokoch práce v Afrike sa vracia domov do USA. Je na ňom vidieť, že ťažká tropická klíma, ako aj časté malárie, zlá výživa a náročné fyzické podmienky zanechali na ňom svoje stopy. Opiera sa o drevenú paličku, lebo už nevládze chodiť vzpriamene. Cestuje loďou a prichádza do prístavu v New Yorku. Ako pozerá von z lode, na brehu vidí zástup ľudí, ktorí držia nápis: Vitajte doma! Napadla mu myšlienka, či to hádam nečakajú jeho? Žeby sa správa o jeho príchode rozniesla a ľudia si prišli oceniť obetu jeho misionárskeho života? Z týchto úvah ho však vytrhlo meno, ktoré nadšený dav začal skandovať. Nebolo to jeho meno. Bolo to meno jedného populárneho speváka, ktorý bol takisto na lodi a ktorého si prišli privítať jeho fanúšikovia. Keď misionár schádzal z lode po mostíku, všimol si, že nik mu nevenuje ani len pohľad. Všetko sa sústredilo len na speváka. Nik ho ani len nečakal, sám si musel hľadať cestu do misijného domu.

Keď sa večer modlil, povedal Pánu Bohu: „Pane, vieš, že som sa nikdy nesťažoval a po celý svoj život som sa ti snažil verne slúžiť. Nešetril som sa a obetoval som celý svoj život, aby som ohlasoval evanjelium. Ale len ťažko viem pochopiť, že nik ma po príchode domov v prístave nevítal. A ten mladý spevák, čo spieva iba pár rokov, zažije také veľkolepé privítanie!“

Potom ostal v tichu načúvať, a zdalo sa mu, akoby mu Pán Boh pošepkal: „Ale veď ty ešte nie si doma.“

Keď to misionár začul, jeho srdce naplnil hlboký pokoj a šťastie.

Nad mapou sveta

Skúmam zemeguľu, rozjímam nad mapou,

ruky svet by chceli vyrvať noci z drápov.

Čítam poludníky, meriam rovnobežky,

chcem sa do tých končín dostať hoc aj pešky,

pozdraviť tam bratov, vstúpiť do ich šíkov,

stretnúť obrov lásky v zemi trpaslíkov,

svetobežcov svetla v bambusovom šere

s víťazným svedectvom o Kristovej viere.

Pribehnúť na dohľad indiánskych vatier,

ručníkom zamávať na bratov spod Tatier,

Božie požehnanie zvolať na ich činy,

odovzdať ich srdciam pozdrav domoviny.

Veď aj oni rástli pod slovenským nebom,

kým ich nerozposlal Kristus k biednym s chlebom.

A keď nad ostrovmi cyklón zúri strašne,

v jazerách milosti krstia, kúpu vášne,

krížom ozdobujú poľovnícke lasá,

veď aj tým ľuďom len jedno treba – spása!

Skúmam svetadiely, rozjímam nad mapou…

Vyštvali ťa, Kriste, z veľmiest, z mrakodrapov,

vyhnali ťa z fabrík, zem sa v bôli krčí,

nuž, poď do pralesov, vojdi do chatrčí.

Gorazd Zvonický: Sejba perál