„Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2Kor 8,9).
Podcast:
P. Arnold žil životom chudobného človeka a svoje misijné dielo budoval z vlastnej chudoby. Jeho bohatstvom bol Boh a Božia prozreteľnosť. Spoliehaním sa na toto bohatstvo sa nikdy nesklamal. Jeho chudoba sa prejavovala predovšetkým v jeho chudobe ducha. Tento postoj mu pomáhal prekonávať ťažkosti a posilňoval jeho horlivosť a obetavosť.
Pred založením misijného domu v Steyli malo veľa ľudí, zvlášť duchovných, skôr negatívny pohľad na jeho osobu. Bolo iba zopár biskupov, zopár rehoľných spoločností a jedincov, ktorí ho povzbudili a tešili sa z jeho misijnej iniciatívy. Nedôveroval mu dokonca ani jeho vlastný rodný brat, kapucín Juniperus, ktorý ho však neskôr – po otvorení misijného domu – naplno podporoval. P. Arnold počul od neho aj tieto slová: „Všetci sú presvedčení, že to nedokážeš! Je to určite iba jedna hlúpa myšlienka, a preto sa radšej vzdaj svojich plánov.“ Takéto a podobné slová ho museli hlboko raniť a sklamať. Vedomie zodpovednosti voči poznanej Božej vôli mu však dávalo silu pokračovať v začatom diele. Preto sa nevzdal.
Niektorí z jeho najvernejších spolupracovníkov sa neskôr o ňom vyjadrili:
„Náš zakladateľ sa cvičil v hrdinskej trpezlivosti, keď sa dostával do nepríjemností kvôli obvineniam, urážkam a zloprajnosti.”
„Mnohokrát som bol prekvapený a stále ma to ešte prekvapuje, ako musel v tichom mlčaní prehltnúť horké pilulky.”
„Jeho dôvera v Boha bola skalou, o ktorú sa spokojne opieral uprostred ťažkostí a skúšok.“
„Nemôžeme urobiť radosť Bohu, ak sa aj my nestaneme malými. Pokora sa páči Bohu aj ľuďom a má veľkú moc nad ľudskými srdcami.“
Chudobný Ježiš
Ježiš, vtelené Božie Slovo, sa stal skutočne chudobným. Narodil sa v chudobe, plnil a žil svoje poslanie medzi chudobnými a pre chudobných,a to s veľmi skromnými prostriedkami. Odmietol pokušenie moci v akejkoľvek podobe, ako nám to ukazuje jeho pokúšanie na púšti (Mt 4,1-11). Odmietol tak isto možnosť stať sa kráľom, keď sa o to pokúšal ľud nasýtený Ježišom pri zázračnom rozmnožení chleba (Jn 6, 15).
Prostriedkami používanými pri ohlasovaní evanjelia boli: obetavosť, štedrosť, pomoc, láska, srdce, otvorené pre všetkých. Prišiel zachrániť všetkých, a preto si našiel miesto medzi chudobnými, lebo práve to je jediné univerzálne miesto. Hlbšie sa už v spoločenskom rebríčku nedá „padnúť“. To je základ. Tu sa môže veľmi ľahko ocitnúť každý: nielen chudobný, lež aj bohatý a slávny. Pre mnohých chudobných je takmer nemožné stať sa bohatými; pre bohatého je však veľmi ľahké stať sa chudobným. Tým, že si Ježiš vybral miesto medzi chudobnými, dal najavo univerzálny charakter svojej misie.
Charles de Foucauld napísal v jednom komentári k evanjeliu narodenia Pána: „Ježiš sa preto narodil v chudobnej maštaľke, aby ukázal, že už od začiatku chce byť bratom všetkých, a že prichádza pre všetkých ľudí. Takto k nemu mohli ako prví prísť pastieri a až po nich traja králi od východu. Ak by sa bol Ježiš narodil v Herodesovom paláci, traja králi by tam mali prístup, ale nie pastieri.“ A na inom mieste píše: „Ježiš si dobrovoľne zvolil posledné miesto, aby mohol byť nablízko všetkým; aj tým najchudobnejším a najúbohejším.“
Albert Camus uvádza malý príbeh, čo sa dobre hodí práve na tému, o ktorej uvažujeme: „Počul som raz o istom mužovi, ktorému uväznili priateľa. Tento muž sa preto rozhodol, že zo solidarity so svojím uväzneným priateľom nevyužije pohodlie domácej postele, ale bude v noci spávať na zemi, tak ako jeho priateľ vo väzení.”
Kto sa raz zriekne postele a bude ležať na zemi pre nás? Chcel by som to raz dokázať. Ak to raz budeme schopní urobiť všetci, bude to znak prítomnosti Božieho kráľovstva.
Za desaťtisíc rubľov
Istý mladý muž sa jedného dňa sťažoval starcovi na Pána Boha: „Ako je to, že Boh, ktorý je taký dobrý, dal niekomu bohatstvo a mne nedal nič. Ako môžem prežiť, keď nič nemám?
Starec, ktorý začul túto sťažnosť, mu povedal:
„Naozaj si taký chudobný, ako si myslíš? Nedal ti Pán Boh mladosť a zdravie?”
„To vôbec nepopieram, a som dokonca hrdý na svoju silu a mladosť.”
Potom mu starec chytil pravú ruku a spýtal sa:
„Nechal by si si ju odťať za desaťtisíc rubľov?“
– Samozrejme, že nie!
– A ľavú ruku?
Ani tú nie!
A dal by si si za desaťtisíc rubľov vybrať jedno oko?
„Pán Boh chráň! Ani za celý svet!”
„Takže čo sa sťažuješ” – hovorí starec. „Nevidíš, aké veľké bohatstvo ti dal Boh? Choď domov a uč sa vďačnosti.”
L. N. Tolstoj
Bohatý stal sa chudobným
Prišiel k nám a mal všetko pre nás:
mal náruč plnú kvetov, láskavých slov pre ľudí.
Prinášal nám lásky posolstvo,
a hoci všetko bolo jeho, všetko nám chcel dať.
Refrén: /:Bohatý stal sa chudobným, nemá nič,
má len kríž a štyri kliny k nemu.:/
Prišiel k nám a nič si nepriniesol,
len plnú náruč lásky, lásku však nik nevidí.
Každý chcel, aby on bol ich kráľ.
A zákon jeho nikto nechcel, nik ho neprijal.
R.: /:Bohatý stal sa chudobným, nemá nič,
má len kríž a štyri kliny k nemu.:/
Vzali mu i to málo, čo mal, a to, čo ponúkal nám,
to vysmial výsmech ľudí.
Vzali mu česť i šaty, čo mal,a jeho
samého zavrhli, na kríž chcú ho dať.
Pieseň, M. Šiškovič
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!