„Veselosť srdca – to je život pre človeka, a svätosť je nevyčerpateľný poklad: jasavá radosť dodáva mužovi na veku“ (Sir 30,23).
Podcast:
„Mal otec Arnold humor?“, pýta sa P. Bindáč SVD vo svojej knihe o našom zakladateľovi. Vieme, že P. Arnold bol matematik. O takýchto ľuďoch sa tvrdí, že sú suchí, rozumovo dôslední, a že jednoducho nemajú humor. P. Bindáč však neuveril takýmto predsudkom. Pustil sa do hlbšieho skúmania života zakladateľa a o výsledku bádania napísal celú kapitolu. V nej čítame: „Kľúč k humoru nášho otca Arnolda je asi v spomienke P. Grutera, ktorý napísal: ‚Čo vzbudzovalo údiv u otca Arnolda, bola jednota a organická súvislosť medzi modlitbou a prácou. Dokonale túto jednotu žil Pán Ježiš, ktorý videl Otca v nebi a zároveň sa venoval všetkému, čo ho obklopovalo tu na zemi. Neopakuje sa často, že úbohý človek sa dokáže ponoriť do Božieho života a zároveň plniť bežné úlohy okolo seba. Arnold Janssen to však dokázal. Zostal preto vždy vyrovnaný, vždy stál suverénne nad udalosťou, nad prostredím a nad chvíľkovou mienkou.‘ Z tohto dôvodu napísal P. Fischer vo svojej biografii o P. Arnoldovi Janssenovi: ‚Duchovný život nášho otca nebol chmúrny, bol svetlý a jasný. V kruhu svojich duchovných synov sa Arnold Janssen dokázal zo srdca zasmiať. Dokázal oceniť žart i humor.‘“
P. Arnold dokázal vyvolať humorné situácie. V Steyli založili hneď v začiatkoch malý požiarny zbor – pre každý prípad. Sám viedol preň inštruktáž. Zvlášť zdôrazňoval premýšľanie a rozvahu v takýchto prípadoch. Spýtal sa nádejných požiarnikov:
„Ondrej, čoby si urobil, aby si zachránil posteľné prádlo a periny?“
„Vyhádzal by som ten krám von oknom.“
„Dobre, a na ktorú stranu budeš hádzať, keď vietor bude viať od severu?“
„To sa predsa rozumie, na juh!“
„To je ale omyl! Vietor ženie predsa oheň na juh a tak by si to hádzal tam, kde to oheň zasiahne!“
Ondrej stíchol. Všetci ostatní sa však rozosmiali“ (BE 479).
Humor v živote
Humor je viac než len smiech a veselosť. Perlaky ho definuje ako „príjemnú veselú dušu, ktorá vie aj za ťažkých okolností budiť radosť zo života.“ Humor je vnútorná suverenita s potrebnou dávkou optimizmu. Je postojom, stavom a istotou vo všetkých situáciách. Nie je to však postoj fatalistický, lež zacielený smerom k uspokojeniu, vyrovnaniu a rozveselenia. Humor je zdravá nálada, ktorá nevysychá, neumiera. Tým by sme mohli parafrázovať slová Pána Ježiša o figovníku: „Non arruit, quia humorem habuit!“ Nevyschol, lebo mal vnútornú vlahu – mal humor! (podľa P. Bindáča)
Pápež František píše: „Svätý je schopný žiť s radosťou a so zmyslom pre humor. Bez straty realizmu osvecuje druhých pozitívnym duchom, plným nádeje. Byť kresťanmi je „radosť v Duchu Svätom“ (Rim 14, 17), lebo „po láske k dobročinnosti nevyhnutne nasleduje radosť, pretože ten, kto miluje, sa celý raduje v jednote s milovaným… Po dobročinnosti teda nasleduje radosť“ (GE 122).
„Kresťanskú radosť zvyčajne sprevádza zmysel pre humor, ako tomu bolo napríklad u svätého Thomasa Mora, svätého Vincenta de Paul alebo svätého Filipa Neriho. Zlá nálada nie je znakom svätosti: „Odstráň mrzutosť zo svojho srdca!“ (Kaz 11, 10). Toľko toho dostávame od Pána, „ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie“ (1 Tim 6, 17), že niekedy je smútok spojený s nevďačnosťou a s takým uzavretím sa do seba samých, že sa stávame neschopnými spoznať Božie dary“ (GE 126).
Vieš aký je rozdiel?
Starý Henke pracoval ako sluha v Misijnom dome v Steyli. Prevážal potraviny a prádlo z Misijného domu do domu sestier SSpS a naopak. P. Arnold Janssen ho stretol a spýtal sa šibalsky:
„Henke, a vieš ty vôbec, aký je rozdiel medzi tebou a Svätým Otcom v Ríme?“
Henke to nevedel.
„Tak počúvaj“, povedal P. Arnold, „Ja ti to poviem: Svätý Otec je Sluha sluhov Božích (Servus servorum Dei), a ty si sluha Služobníc Ducha Svätého.“
Starému Henkemu chvíľu trvalo, než to pochopil. Potom sa s chuťou zasmial a sebavedome si narovnal chrbticu. (BE 694)
P. Arnold menoval prvého provinciála pre európske domy. Išlo o pomerne mladého kňaza. Ten bol natoľko prekvapený, že išiel za zakladateľom a rovno sa ho opýtal, ako môže takého osla ako je on menovať provinciálom! Arnold sa na mladého provinciála vážne pozrel, no potom šibalsky poznamenal: „Keď nemám koňa, musím si vystačiť aj s oslom.“ (BE 971)
Dopraj mi, Pane
Pápež František odporúča modliť sa modlitbu sv. Tomáša Mora:
„Dopraj mi, Pane, dobré trávenie a tiež voľačo na strávenie.
Dopraj mi zdravie tela, aj s dobrou náladou, potrebnou na to, aby som si ho uchoval.
Daj mi, Pane, svätú dušu, ktorá vie oceniť, čo je dobré a čisté, a nepreľakne sa hriechu, ale vie nájsť spôsob, ako dať veci znovu do poriadku.
Dopraj mi dušu, ktorá nepozná nudu, hundranie, vzdychanie a lamentovanie, a nedovoľ, aby som sa príliš sužoval pre tú dominantnú vec, ktorá sa volá ,ja‘. Daj mi, Pane, zmysel pre humor.
Dopraj mi milosť pochopiť žarty, aby som v živote poznal trochu radosti a mohol ju odovzdať aj druhým. Nech je tak.“
Gaudete et Exultate, pozn.101
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
