Podcast:
„…s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery“ (Hebr 12,2).
Výraz „Jedno srdce – mnoho tvárí“ bol mottom, ktoré sprevádzalo svätorečenie P. Arnolda Janssena a P. Jozefa Freinademetza r. 2003. Jeden bol zakladateľom Spoločnosti Božieho Slova a druhý bol prvým misionárom tejto Spoločnosti, vyslaný na misie do Číny.
Uvedené motto chcelo vyjadriť misijnú dynamiku a apoštolského ducha oboch nových svätcov. Sv. Arnold je príkladom otvorenosti voči celému svetu. Jeho srdce, otvorené pre celý svet, bolo inšpirované Ježišovým misijným príkazom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16,15).
Na bronzovom sarkofágu sv. Arnolda v dolnom kostole misijného domu v Steyli sa nachádza aj obraz veľkého srdca, v ktorom je päť malých sŕdc. Veľké srdce symbolizuje Božské srdce a päť malých reprezentuje päť kontinentov sveta. P. Arnold formoval svoje srdce podľa Božského Srdca, preto v jeho srdci mal miesto celý svet, so všetkými jeho obyvateľmi.
„Mnoho tvárí“ symbolizuje sv. Jozefa Freinademetza. Láska k Bohu a blížnemu ho viedla k tomu, že bol ochotný opustiť rodné Tirolsko, odísť do Číny a tam sa stať „Číňanom medzi Číňanmi“. Znamenalo to pre neho nielen osvojiť si ich jazyk či zvyky, obliekať sa ako jeden z nich, lež aj hlbšie vniknúť do ich kultúry a myslenia a osvojiť si ich. Sv. Jozef je tak príkladom inkulturácie evanjelia, začínajúcej úctou k hodnotám miestnej kultúry. Motto „jedno srdce – mnoho tvárí” môže potom znamenať aj: „jeden svet – mnoho kultúr“.
Pozerať očami Ježiša
Keď počúvame výzvu sv. Otca Františka „neodvracať tvár od tých, ktorí sú v núdzi“, tak vieme, že pozýva ľudí ku konkrétnej pomoci núdznym. Aj nám sa totiž stáva, že keď nechceme niekomu pomôcť, radšej od neho odvrátime tvár a pozeráme sa niekam inam. Ak sa však núdznemu pozrieme do tváre a zahľadíme sa mu do očí, je to znak, že nám ten človek nie je ľahostajný.
Možno, že takýto nevyhýbavý, úprimný pohľad do očí potrebuje dnešný svet viac než kedykoľvek predtým. Musíme sa učiť pozerať do očí mladých i starých, detí i rodičov, bohatých i chudobných, chorých i zdravých, cudzincov i väznených… K čomu slúžia všetky dobročinné organizácie, pastoračné projekty, Sväté písmo…, ak sa nedokážeme pozrieť do očí človeka?! Iba keď sa pozrieme do jeho očí, vtedy ho môžeme vidieť takého, aký je: jedinečný a neopakovateľný. Preto máme k nemu pristupovať so záujmom a láskou, ktorá má byť takisto jedinečná a neopakovateľná.
Niektorí nazývajú Markovo evanjelium aj evanjeliom pohľadu alebo očí. Čítame tam aj vetu, ktorá nás dokáže uniesť natoľko, že začneme o tom snívať: „Ježiš sa s láskou naňho zahľadel“ (Mk 10,21).
Zástupy, ktoré nasledovali Ježiša, odpovedali Ježišovi tým, že ho nestrácali z očí; lebo on dokázal na nich hľadieť inak. Svojím pohľadom lásky a činmi si ich získal. Ich oči začali opäť žiariť a srdce snívať, lebo ich život naplnil nádejou.
Kresťan nasleduje Ježiša a uskutočňuje jeho poslanie. Je to poslanie, misia, ktorá sa odráža aj v jeho pohľade plnom súcitu, lásky a nežnosti. Aj my budeme opravdivými kresťanskými nasledovníkmi Ježiša, opravdivými misionármi, ak sa dokážeme pozerať do ľudských očí tak, ako to robil On.
Pozrieť sa do očí
Do istej dediny sa uchýlil mladý muž utekajúci pred vojakmi. Obyvatelia ho ochotne prijali a poskytli mu bezpečný úkryt. Na druhý deň prišli nepriateľskí vojaci, ktorí hľadali mladého muža. Vnikali násilne do domov, prehľadávali pivnice i povaly a potom všetkých obyvateľov dediny nahnali na námestie.
Veliteľ sa začal vyhrážať: „Vypálime celú dedinu a postrieľame všetkých chlapov, ak nám do rána nevydáte mladého muža, ktorý sa u vás skrýva.“
Starosta obce stál pred ťažkou úlohou. Mal sa rozhodnúť: Vydať mladému muža vojakom, alebo dať pozabíjať svojich ľudí. Utiahol sa do svojho domu a otvoril Sväté písmo v nádeji, že tam do rána nájde odpoveď. Nad ránom, po dlhých hodinách, padol jeho zrak na tieto slová: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek, ako by mal zahynúť celý národ.“ Zatvoril Sväté písmo, zavolal vojakov a prezradil im, kde sa mladý muž skrýva.
Keď vojaci odvliekli utečenca, aby ho zabili, celá dedina sa potešila a navrhli zorganizovať oslavu na počesť starostu, ktorý ich zachránil. Starosta však na oslavu neprišiel. Bol plný smútku a zostal radšej sám. V noci k nemu prišiel anjel a spýtal sa ho: „Čo si to urobil?“ Odpovedal: „Vydal som utečenca nepriateľom.“ Anjel mu na to: „A nevieš, že si im vydal Mesiáša?“ „Ako som to mohol vedieť?“, vyhováral sa utrápený starosta. Anjel: „Keby si namiesto čítania Svätého písma aspoň raz zašiel za tým mužom a pozrel sa mu do očí, bol by si to hneď spoznal.“
Muž, ktorý vyzerá ako ty
Zaklopal som na tvoje dvere.
Zaklopal som na tvoje srdce,
aby som dostal dobrú posteľ
a zohrial sa pri ohni.
Prečo ma odmietaš? Otvor mi, brat!
Prečo sa ma pýtaš, či som z Afriky,
Ameriky, Ázie, či z Európy?
Otvor mi, brat!
Prečo sa ma pýtaš na veľkosť môjho nosa,
hrubosť mojich pier, farbu mojej pokožky
a na meno Boha, v ktorého verím? Otvor mi, brat!
Nie som čierny, ani červený, ani žltý,
ani biely. Som človek.
Otvor mi, brat!
Otvor mi dvere!
Otvor mi svoje srdce,
pretože som človek;
človek ako ty!
Všetci spolu
môžeme vytvoriť ľudskejší svet.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
