„Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti a niektoré ženy“ (Lk 8,1- 2).
Podcast:
Vývoj misijného diela v Steyli sa nezastavil len pri stále rastúcom počte kňazov misionárov a rehoľných bratov. P. Arnold chcel poslať do misií aj ženy – rehoľné sestry, misionárky. Preto do Steylu prišlo niekoľko mladých záujemkýň priťahovaných misijným ideálom. Najskôr pomáhali v kuchyni ako slúžky. Až po siedmich rokoch, keď sa Arnold presvedčil, že odhodlanie týchto žien ísť do misií je neochvejné a že je to Božia vôľa, rozhodol sa založiť ženskú misijnú kongregáciu – Služobnice Ducha Svätého. Bolo to 8. decembra 1889. O päť rokov neskôr odišli prvé misijné sestry do Argentíny a ešte za života zakladateľa aj do Toga, Novej Guiney, Brazílie, Číny a USA. Obe spoluzakladateľky misijnej kongregácie boli blahorečené. Helena Stollenwerková – Matka Mária Helena – 7. mája 1995 v Ríme a Hendrina Stenmansová – Matka Jozefa – 29. júna 2008 v holandskom Tegelene.
Nenahraditeľnú úlohu žien a ich zodpovednosť v misijnom poslaní Cirkvi vnímal P. Arnold veľmi jasne. Chcel, aby vykonávali nielen domáce práce, lež aby sa pripravili aj na pastoračnú pomoc pre migrantov, na výučbu v školách, na starostlivosť o chudobných a siroty, na katechézu a sociálnu podporu žien a rodín. Konštitúcie SSpS hovoria: „Našou hlavnou úlohou je služba pri hlásaní dobrej zvesti, podľa vôle nášho zakladateľa, ktorý videl potrebu našej prítomnosti v tých oblastiach misijnej práce, kde je potrebné slúžiť kresťanskej láske, vzdelávaniu a duchovnej pomoci.“
Blízko k Bohu, blízko k ľuďom
Od založenia Spoločnosti Božieho Slova r. 1875 k založeniu misijnej kongregácie SSpS r. 1889 prešlo celých 14 rokov, čo je relatívne dlhá doba. Už r. 1877 mu vtedajší apoštolský vikár v Sudáne Daniel Comboni odporučil založiť aj ženskú vetvu. Prečo čakal P. Arnold tak dlho? Na to je viac dôvodov. Hlavný je však ten, že chcel spoznať, čo je Božia vôľa. Preto čakal na znamenie, ktorým mu to Boh dá najavo. Čo bolo tým znamením? Možno to zhrnúť do nasledovných bodov:
· Svedectvo prvých slúžok. Od r. 1882 pracovali v kuchyni v Steyli ako slúžky štyri mladé dámy, neskoršie sestry Mária, Anna, Jozefa a Andrea. P. Arnold si všímal ich zbožnosť, pracovitosť, skromnosť, obetavosť a vytrvalosť a to ho presvedčilo, že z nich môže byť jadro budúcej misijnej kongregácie sestier.
· Blízkosť k ľudu. Misionár je v pozícii verejnej „autority“, lebo slúži bohoslužby, vyjednáva s úradmi, a preto sa ho niektorí môžu aj báť. Misijná sestra, naopak, môže pôsobiť viac skryto; nie je taká nápadná a môže byť aj bližšie k jednoduchému ľudu.
· Evanjelizácia. Pre šírenie viery je dôležité zasiať vieru do rodín. V rodine je zas dôležité postavenie matky, lebo ona vychováva deti a môže im odovzdať vieru. Prístup ku domorodej žene v rodine ako i kontakt s ňou je oveľa ľahší pre misijnú sestru než pre muža-misionára. Nehrozí tu nebezpečenstvo obvinenia z nečestných úmyslov.
· Správy z misií. Misionári posielali do Steylu správy aj o potrebe sestier pre ich misijnú činnosť. Potrebovali učiteľky do škôl, katechétky pre dievčatá, zdravotné sestry do nemocníc a pre starostlivosť o starších a chorých, sestry do domovov pre siroty…
Ako historická perlička môže slúži skutočnosť, že Arnold poslal misijné sestry do Kolína, aby sa tam vyučili za „pôrodné asistentky“, potrebné napríklad v Číne či Togu. Na tú dobu to bolo čosi „neslýchané.“
Svedomie
Po dlhej rannej modlitbe sa netrpezlivý novic spýtal opáta: „Priblížia nás k Bohu všetky modlitby, ktoré nás učíš?” „Odpoviem ti protiotázkou,“ odpovedal opát. „Spôsobia všetky modlitby, ktoré sa modlíš, že zajtra vyjde Slnko?“ „Samozrejme, že nie! Slnko vychádza, pretože sa riadi všeobecným zákonom.“ „Toto je aj moja odpoveď na tvoju otázku. Boh je blízko nás, bez ohľadu na to, či sa modlíme alebo nemodlíme.“ „Chcete teda povedať, že všetky naše modlitby sú zbytočné?” „Nie, to nie! Ale ak nevstaneš skoro ráno, nikdy neuvidíš východ Slnka. Ak sa nemodlíš, hoci Boh je pri tebe, nikdy nebudeš môcť žiť v jeho prítomnosti.”
Hviezda novej evanjelizácie
Panna a Matka Mária, ty, ktorá si vedená Duchom
prijala Slovo života v hĺbke svojej pokornej viery,
celkom odovzdaná Večnému, pomôž nám povedať naše „áno“
v naliehavosti väčšej než kedykoľvek predtým,
aby znova zaznela dobrá zvesť o Ježišovi.
Ty, plná Kristovej prítomnosti, priniesla si radosť Jánovi Krstiteľovi, takže zaplesal v lone svojej matky. Ty, rozochvená jasotom, ospievala si Pánove obdivuhodné skutky.
Ty, ktorá si zostala pevne stáť pod krížom s neochvejnou vierou a prijala si radostnú útechu vzkriesenia,
zhromaždila si apoštolov v očakávaní Ducha,
aby sa zrodila Cirkev, ktorá evanjelizuje.
Vypros nám novú horlivosť vzkriesených,
aby sme všetkým zaniesli evanjelium života,
ktoré víťazí nad smrťou. Daj nám svätú odvahu hľadať nové cesty, aby sa ku všetkým dostal dar nepominuteľnej krásy.
Ty, Panna načúvania a kontemplácie, Matka lásky, nevesta večnej svadby, oroduj za Cirkev, ktorej si najčistejšou ikonou, aby sa nikdy neuzavrela a nezastavila
vo svojej vášnivej snahe budovať kráľovstvo.
Hviezda novej evanjelizácie, pomôž nám zažiariť vo vydávaní svedectva o spoločenstve, o službe, o horlivej a štedrej viere, o spravodlivosti a o láske k chudobným,
aby radosť evanjelia došla až do končín zeme
a nijaká periféria nebola ukrátená o jeho svetlo.
Matka živého evanjelia, prameň radosti pre maličkých,
oroduj za nás. Amen. Aleluja.
(Evangelii Gaudium 288)
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
