Podcast:
„A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1Jn 4,16).
Sv. Arnold napísal svojím životom príbeh lásky. Tým sa stal pre svojich nasledovníkov svietiacim majákom či ukazovateľom smeru.
I keď sa v živote človeka mení veľa vecí (vek, zdravie, okolnosti, plány, motivácie a podobne), predsa však cieľom každého človeka by malo byť: svojím životom napísať príbeh lásky. Samozrejme, každý si má zachovať pritom svoju vlastnú originalitu a neopakovateľnú históriu.
„Nechaj sa viesť Božou rukou ako dieťa,” je jedna z Arnoldových rád, ktorá by sa mohla označiť aj za zásadu jeho vlastného života. Raz si do svojho zápisníka napísal toto predsavzatie: „Chcem milovať Boha tak jednoducho a pokorne ako dieťa.“ Keďže najlepší spôsob, ako vyjadriť vďačnosť, je milovať, Arnold sa rozhodol naplniť svoj život láskou. Bola to tichá, nenápadná, obetavá láska, nehľadajúca ľudské uznanie či pochvalu, lež túžiaca iba po tom, aby mohla vidieť rast diela, ktoré budovala Božia ruka. Božou milosťou rástla aj jeho láska a stala sa viditeľná, plodná, otvorená pre celý svet, a tak misionárska.
To isté sa očakáva aj od jeho nasledovníkov: „Misionári sú poslami Božej lásky. Musia ohlasovať Božie zázraky a budovať kráľovstvo Božej lásky.”
Pápež František hovorí, že „svedkom nie je ten, kto pozná Ježišov príbeh, lež ten, kto aktuálne žije príbeh lásky s Ježišom“. Je to zaiste aj príbeh bolesti, utrpenia, ticha a zabudnutia, hľadania a stratenia, padania a vstávania, zranenia a odpustenia, no predsa len príbeh lásky. Svedok totiž v podstate ohlasuje iba to, že Ježiš je živý a je tajomstvom života.“
Láska
„Milujte sa navzájom, ako som vás ja miloval” – tento nápis stojí na hrobe sv. Matky Terezy z Kalkaty. Je v angličtine a začína sa slovom „love”, ktoré sa dá preložiť do slovenčiny jednak slovom „milovať”, ale aj slovom „láska”. Matka Tereza napísala svojím životom fascinujúci príbeh lásky, ktorý dojal celý svet. Uvedomila si tak ako málokto iný, že „najväčšou chudobou sveta je nedostatok lásky“.
Kľúčom k pochopeniu jej života je meno „Ježiš”. Cítila sa byť ním milovaná, stretla sa s ním a milovala ho. Už v roku 1942 zložila súkromný sľub: „Nikdy Ježišovi nepovedať ‚nie!‘“. Chcela robiť všetko skrze Ježiša, s Ježišom a pre Ježiša. Keď už bola vážne chorá a blížila sa jej smrť, jedna sestra počula, ako sa tíško pýta: „Ježišu, je tu ešte niečo, čo môžem pre teba urobiť?“
Brala vážne pravdu o vtelení Božieho Syna, ktorý si vzal na seba ľudské telo. Nachádzala ho hlavne v chudobných. Nie je potrebné milovať ľudí „pre“ Krista – hovorievala; stačí milovať Krista „v“ ľuďoch. Preto aj pripomínala svojim sestrám, že majú zaobchádzať s chorými tak, ako kňaz s konsekrovanou hostiou.
Eucharistia bola pre Matku Terezu „láska pod spôsobom kúska chleba“. O Eucharistii hovorí takto: „Keď rozjímame o kríži, pripomíname si, ako nás veľmi Ježiš miloval; keď prežívame Eucharistiu, vidíme, ako nás veľmi miluje dnes,“ lebo „Ježiš sa stal chlebom života, aby sme mali život“.
Matka Tereza nám ukazuje, ako môžeme napísať svojím životom príbeh lásky my všetci. Musíme milovať nie peknými slovami, lež srdcom a rukami. Obetovať sa a nekalkulovať!
Niet pochýb o tom, že sv. Matka Tereza z Kalkaty vykonala síce jednoduchý, avšak ďalekosiahly teologický príspevok k nášmu času: Pravdu o vtelení Božieho Slova vzala vážne a doslovne. Preto ako jej odkaz a inšpiráciu pre nás všetkých na jej hrob umiestnili aj slová o láske: Milujte sa navzájom, ako som vás ja miloval.
Malá hračka
Sv. Terézia z Lisieux alebo Terézia od Dieťaťa Ježiša je ďalšia svätica s menom Terézia, ktorá takisto napísala svojím životom jeden veľký príbeh lásky. Z hĺbky svojej lásky pochádzajú aj tieto slová, nachádzajúce sa v Dejinách duše:
„Pred nejakým časom som sa ponúkla Ježišovi, že budem jeho malou hračkou. Povedala som mu, aby so mnou nezaobchádzal ako s cennou hračkou, ktorú si deti môžu len obzerať a neodvážia sa jej dotknúť, lež aby so mnou zaobchádzal ako s bezcennou loptičkou, ktorú môže hádzať na zem, kopať do nej, prepichnúť ju, nechať v kúte, alebo aj pritisnúť si ju na srdce, ak by mu to urobilo radosť. Jednoducho, chcela som sa prenechať jeho detským rozmarom…
Teraz vypočul túto moju prosbu. V Ríme Ježiš svoju hračku prepichol. Chcel asi vedieť, čo v nej je. Spokojný so svojím objavom, nechal loptu a zaspal. Čo sa dialo s opustenou loptou počas jeho sladkého spánku? Ježišovi sa snívalo, že sa ešte stále hrá, berie loptu a zase ju odkladá, necháva ju ďaleko odkotúľať, potom si ju zas pritisne k srdcu, aby sa mu už nikdy nevykĺzla z rúk. Chápete, milá Matka, aká smutná bola lopta, keď ležala na zemi. Predsa však neprestala dúfať, i proti všetkej nádeji.“
Perla
„Na konci života nás budú súdiť podľa lásky“ (sv. Ján z Kríža).
Nakoniec nám zostane iba to podstatné,
to pravé, ako zlaté hrudky,
ktoré sa po preosiatí
objavia na site zlatokopa.
Láska je nájdená perla,
perla nesmiernej hodnoty,
pre ktorú človek predá všetko,
len aby ju získal.
Takouto láskou nás miloval Nebeský Otec
a poslal svojho Syna,
ktorý za zriekol všetkého,
aby nás vykúpil a zachránil.
Nakoniec nám bude stačiť,
keď budeme v dlani jeho ruky
malou perlou,
v ktorej sa bude odrážať Jeho tvár.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
