Podcast:
„Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1,3-4).
P. Arnolda Janssena pápež sv. Ján Pavol II. vyhlásil 5. októbra 2003 v Ríme za svätého. Predtým ho pápež sv. Pavol VI. vyhlásil 19. októbra 1975 za blahoslaveného. Stojí zato všimnúť si, ako vnímala Cirkev osobnosť P. Arnolda pred jeho blahorečením. Kardinál Angelo Rossi, vtedajší prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, vydal na podporu blahorečenia nasledovné stanovisko:
„Postava Arnolda Janssena predstavuje vhodný a žiarivý model pre ľudí dnešnej doby, ktorí čelia úlohám a problémom osobitného významu. Na scénu misijného poslania Cirkvi vystúpil Arnold Janssen ako priekopník súčasného misijného hnutia v Nemecku; ako predstavený misijnej spoločnosti, ktorá dokázala integrovať humanitné vedy – etnológiu či lingvistiku –do prípravy budúcich misionárov; ako usilovný propagátor jednoty kresťanov a šíriteľ duchovných cvičení; ako predchodca katolíckeho apoštolátu tlače a neúnavný horliteľ apoštolátu laikov. Tieto jasne definované ciele v Arnoldovom diele, ako i jeho odvážne programy ohľadom základných princípov misijnej činnosti, získali ocenenie a podporu na Druhom vatikánskom koncile a otvorili nové horizonty misijnej práce Cirkvi “.
Kardinál Rossi, ktorý bol zároveň aj postulátorom kauzy blahorečenia Arnolda Janssena, vyhlásil o ňom: „Robil celkom obyčajné veci neobyčajným spôsobom.“ To by mohla byť aj odpoveď na otázku, ako by sme jednou vetou mohli charakterizovať svätosť P. Arnolda.
Sv. Ján Pavol II. vo svojej homílii pri svätorečení troch nových svätcov-misionárov – Daniela Comboniho, Arnolda Janssena a Jozefa Freinademetza -o P. Arnoldovi povedal: „Horlivo vykonával svoju kňazskú prácu a šíril Božie slovo prostredníctvom nových masmédií, najmä tlače. Ťažkosti ho neodradili. Zvykol opakovať: ‚Ohlasovanie evanjelia je prvoradým a najväčším skutkom lásky k blížnemu.’“
Normálni ľudia
Svätí nie sú výnimoční ľudia, ako napríklad hrdinovia opisovaní v rôznych mytológiách, ale sú to úplne normálni jednoduchí ľudia, ktorí vynikli tým, že vo svojej jednoduchosti dokázali objaviť čosi, čo zmenilo ich celý život – spoznali Božiu lásku. Takto našli poklad, tú najcennejšiu perlu: Boh je láska a uzavrel s ľudstvom zmluvu lásky; stal sa človekom, jedným z nás, aby mohol byť s nami, a zanechal nám obraz pravého bratstva. Keď svätí objavili túto skutočnosť, zrodila sa v ich srdci túžba odpovedať na Božiu lásku tým, že sa chceli stať nástrojom Božej lásky pre svet. Chceli, aby cez nich pôsobila láska na celý svet a aby sa tak aj zviditeľnila dobrá zvesť Ježiša Krista. Nehľadali pritom žiadnu slávu, odmenu či obdiv sveta.
Krista nachádzali v modlitbe, v kontakte s jeho evanjeliom, vo sviatostiach Cirkvi. Zasvätili sa tak – ako aj sám Ježiš – životu lásky, odpúšťania a obetovania vlastného života. Okrem toho boli otvorení na „znamenia doby“, čím dali najavo, že chcú prevziať zodpovednosť za pomery svojej doby a sú ochotní čeliť výzvam aktuálne prežívaného historického okamihu.
Toto odhodlanie pramenilo z ich viery v Ježiša Krista; ona ich viedla prispievať svojím podielom k tomu, aby ich bratia a sestry žili dôstojne a bratsky ako synovia a dcéry toho istého Boha Otca.
R. Tagore povedal: „Neprišiel som k tebe iba po pohár vody, lež po samotný prameň. Nechcem, aby si ma priviedol iba ku dverám, lež voviedol dovnútra Pánovmu domu; netúžim iba po dare z lásky, lež po láske samej.“
Sv. Ján Pavol II. zas hovorí: „Povolanie na misie pochádza z povolania ku svätosti. Každý misionár je len vtedy ozajstným misionárom, keď sa dá na cestu svätosti. Všeobecné povolanie ku svätosti sa úzko spája so všeobecným povolaním na misie. Každý veriaci je povolaný ku svätosti i na misie“ (RM 90).
Motýľ a oheň
V jednej arabskej legende sa hovorí o tom, ako sa v jednu noc stretli motýle a chceli zistiť, čo je to vlastne oheň. Začali teda hľadať všetko, čo sa o ohni dalo zistiť. Jeden z nich odletel k neďalekému hradu. Zvonku uvidel v diaľke plameň sviečky. Potom sa vrátil a vyrozprával svoje dojmy o ohni. Ale múdry motýľ, ktorý zasadnutiu predsedal, nebol s tým spokojný: „Nevie nič o ohni.”
Na rad prišiel druhý motýľ. Ten vletel dovnútra hradu a priletel až k horiacej lampe, avšak zostal v bezpečnej vzdialenosti od ohňa. Vrátil sa spokojný a nadšený tajomstvom ohňa, ktoré objavil. Múdry motýľ, ktorý zhromaždenie viedol, mu však povedal, že nepovedal nič nové a že oheň v skutočnosti vôbec nepozná. Potom odletel na hrad tretí motýľ. Plný horlivosti priletel až k ohňu lampy a vošiel až do samotného plameňa. Roztiahol krídla, aby ho objal. No oheň sa ho zmocnil a začal sám horieť. Keď to múdry motýľ z diaľky videl, povedal: „Iba on dosiahol svoj cieľ. Iba on vie, čo je oheň.”
Svätosť
„Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5,48).
Rozhodli sa byť chudobní, pretože objavili,
že existuje viac vzácnejších pokladov,
než sú peniaze či materiálne veci.
Naučili sa plakať, pretože veria,
že každá slza sa zmení na radosť.
Rozhodli sa byť pokorní, pretože veria,
že týmto spôsobom budú mať silu zasiať dobro na zemi.
Rozhodli sa hladovať po spravodlivosti, pretože veria,
že všetci ľudia sú si rovní v Božích očiach.
Rozhodli sa byť milosrdní, pretože vedia,
že je to správny spôsob, ako pomôcť druhým
a konať tak, ako koná Boh.
Prijímajú prenasledovanie, pretože vedia,
že obetovanie života robí svet lepším.
Prijímajú, keď ich urážajú pre Ježišovo meno,
pretože vedia, že cesta nasledovania Pána
prechádza cez kríž.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
