SÉRIA PÔSTNYCH ÚVAH / „Ticho u Zapotekov“

Podcast:

Evanjeliový spev pri liturgii na Popolcovú stredu nám hovorí: „Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.“ (Ž 95, 8b) a v úvodnej modlitbe prosíme Boha, aby nám dal milosť k premáhaniu zla: „Milosrdný Bože, dopraj nám týmto svätým pôstom nastúpiť cestu duchovnej obnovy, aby nás pokánie posilňovalo v boji proti nepriateľom spásy.“

Najväčšia prednosť Popolcovej stredy spočíva v disciplíne a obetavosti. Pôst je budovaním, alebo rozširovaním nášho duchovného života. Budovať, alebo rozširovať niečo, si vyžaduje disciplínu, vytrvalosť, bolesť, obetu a sebaovládanie.

Ticho je cvičením sa v sebaovládaní v kresťanskej viere; má zmysel pre očakávanie Božej prítomnosti. Áno, práve v tichu môžeme pocítiť Božiu prítomnosť v našom živote a prostredí.

Dôstojným spôsobom, ako môžeme prežiť pôstne obdobie, nie je len recitovanie naučených modlitieb, ktoré sú dobré, ale i komunikácia s Bohom a blížnym prostredníctvom ticha.

Počas rokov, spomína P. Kingsley SVD[1], ktoré som strávil ako misionár v Mexiku, som pracoval s pôvodnými obyvateľmi Zapotekov[2] a tam som sa naučil oceniť ich zvyky, vrátane ich prístupu k praktizovaniu ticha.

Vo vnímaní sveta Zapotekov sa hlboké ticho dodržiava, keď človek dostane dôležitú správu, či už zlú, alebo dobrú. Alebo keď je človek nahnevaný, buď na Boha, alebo na iného človeka, je potrebné mlčať. Keď sa pri príležitosti úmrtia človeka rozozvučí komunitný zvon, vyžaduje si táto udalosť taktiež ticho a hlboké počúvanie.

Popolcová streda, ktorú sme pred pár dňami slávili, je dôležitým začiatkom nášho putovania v pôstnom období. Je to chvíľa, ktorá sa nám ponúka na prehĺbenie našej viery, v prežívaní bežného života mimoriadnym spôsobom, v prežívaní života plného hodnoty a nádeje. To predpokladá niekedy i bolesť, utrpenie a obetu, ale náš Pán nás nabáda, aby sme to robili v tichosti.

Radostné očakávanie Popolcovej stredy je pre kultúru Zapotekov veľmi dôležité. Každý jednotlivec sa teší na prijatie „svojho popola“, ktorý mu dodá duchovnú silu, potrebnú na to, aby s radosťou a nádejou prešiel Pôstnou dobou.

V biblických časoch sa chápalo zhromaždenie ako stretnutie Božieho ľudu pri svätej príležitosti. Od ľudí sa vyžadovalo, aby v takýto vážny a zasvätený deň nepracovali.

V spoločenstve Zapotekov platí rovnaký princíp. Popolcová streda je posvätným dňom pre celé spoločenstvo. Pre Zapotekov zhromaždenie znamená veľmi veľa. Zvoláva sa len na dôležitú chvíľu.

Pri všetkých posvätných zhromaždeniach je prvoradé zmierenie. Svätý Pavol zdôrazňuje, že zmierenie sa nedosahuje len slovami, ale aj skutkami. Zhromaždenie Božieho ľudu nemôže byť sväté bez uzmierenia. Z biblického a kultúrneho hľadiska sa človek nemôže zmieriť s Bohom, ak sa nezmieri s blížnym. Základom skutočného zmierenia je rozlišovanie, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom mlčania.

Boh je najlepší poslucháč. Načúvanie uskutočňuje v tichu. Nabáda nás, aby sme ho počúvali v tichu. V tichu si uvedomujeme Božiu moc, ktorá nás prevedie týmito 40-timi dňami duchovnej obnovy a rastu.

Evanjeliový text z popolcovej stredy (Mt 6,1-6.16-18) zdôrazňuje potrebu ticha v tomto špeciálnom období našej duchovnej cesty, ktoré sa vyznačuje strachom z opustenia známeho, alebo „zaužívaného“ kvôli neznámemu, alebo „nezaužívanému“. Ak sa chceme skutočne duchovne rozvinúť alebo rásť, nemôžeme to dosiahnuť tým, že budeme robiť to, čo sa nám páči, ale tým, že sa naučíme to, čo je dôležité konať.  Pán povedal: „Kto si chce zachrániť život, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho“ (Lk 9, 24).

Naša oddanosť Pánovi prostredníctvom ticha, nám pomáha prekonať polovičatosť, vlažný postoj a rozdrobenú vernosť v našom pôstnom úsilí.

Text pripravil: P.Kingsley Sagru-Larr SVD

[1] P. Kingsley Sagru-Larr SVD sa narodil v roku 1973 v Ghane v moslimskej rodine. Ako dospieval, pocítil hlboké volanie pripojiť sa ku katolíckej viere. Myšlienka stať sa katolíckym kňazom mu prišla na um, keď sa pripravoval na sviatosti kresťanskej iniciácie. V roku 2009 bol vysvätený za kňaza.

[2] Zapotekovia sú starobylý, pôvodne bojovný národ, ktorý približne od 8. storočia pred n. l. obýval juh predkolumbovskej Mezoameriky, približne v oblasti dnešného mexického štátu Oaxaca.