SPOMIENKA NA PÁPEŽA FRANTIŠKA

Poslúchnuc povzbudenie istého spolubrata, pristal som na to, že sa skúsim podeliť o moju osobnú skúsenosť s pápežom Františkom. Hoci som mal možnosť zo tri-štyri krát podať mu ruku – a bol to zakaždým krásny moment – rád by som vyzdvihol momenty, v ktorých sa ma dotkol viac vnútorne.

Podcast:

Prvý obraz spomienky na Františka sa mi v pamäti spája s 13. marcom 2013, keď som bol na štúdiách v Ríme. V to neskoré, trochu upršané popoludnie sme sa vybrali na námestie sv. Petra pozrieť, aký dym bude vychádzať sponad Sixtínskej kaplnky. Kardináli boli druhý deň v konkláve, a vo všeobecnosti sa nečakal rýchly výsledok. A predsa… Keď konečne začal stúpať dym, po niekoľkých neistých sekundách sa objavovali výkriky: Je biely! Od toho momentu sa námestie začalo zahusťovať, a keď sa novozvolený pápež objavil v lodžii baziliky sv. Petra, už za tmy večera, bolo plné. Meno novozvoleného pápeža neznelo nijako známo a i sám povedal, že kardináli ho našli „na konci sveta“. Získal si však od začiatku srdcia ľudí svojou jednoduchosťou a bezprostrednosťou. Zostalo mi v pamäti ako vedľa nás vtedy na námestí skupinka mladých nadšene prijala jeho meno: František. Bol obľúbený už čoskoro, no nezakladal si na tom. Tak ako pre Františka z Assisi, bolo i pre neho dôležité evanjelium, jeho ohlasovanie a autentické vnímanie v kontexte dnešnej doby. A to ma na ňom oslovovalo.

Druhý obraz nie je fixovaný na nejaký dátum, skôr na štýl jeho príhovorov. Ako občasný komentátor niektorých prenosov z Vatikánu som vždy vnútorne čakal, kedy zdvihne zrak od pripraveného príhovoru a začne hovoriť spontánne. Robil to často. Našťastie nie až tak často pri udalostiach ako Urbi et Orbi, no neraz sa pri audienciách so špecifickými skupinami stalo, že odložil papier so slovami, že to si budú prítomní môcť neskôr prečítať, a začal hovoriť osobne. Oslovovalo ma to, že mu nešlo o formality, ale vnímal pred sebou ľudí, ku ktorým sa chcel priblížiť, preukázať im záujem, že mu na nich záleží. Myslím, že tým zanechal podnetný pastoračný prístup „blízkosti“.

Teda autentickosť ohlasovania evanjelia a blízkosť konkrétnemu človeku sú dva obrazy, ktoré mi intenzívne zostávajú v pamäti na pápeža Františka; a mám nádej, že zostanú inšpiráciou i naďalej.