Sviatok sv. Jozefa Freinademetza

Misionár ktorý povedal, že ak bude treba, zomrie za Čínu hoc aj tisíc ráz.
Sv. Jozef Freinademetz (29. januára) sa zamiloval do Číny napriek tomu, že tam pracoval v nebezpečných a nepriateľských podmienkach.

 *15. apríl 1852 Weiler Oies pri St. Leonhard/San Leonardo, dnes časť Abtei/Badia, Južné Tirolsko, Taliansko
† 28. január 1908 Täta pri Tsining/Jining Shandong, Čína

Jozef Freinademetz (čínsky: 聖福若瑟 / 圣福若瑟, pinyinsky: Shèng Fú Ruòsè) sa narodil 15. apríla 1852 v Oies, v malej osade krajiny Dolomitov v južnom Tirolsku – ktoré vtedy patrilo Rakúsku, dnes Taliansku. V deň svojho narodenia bol aj pokrstený. V rodine získal jednoduchú, ale pevnú vieru a veľkú usilovnosť.Už počas svojich štúdií v kňazskom seminári v diecéze Brixen (taliansky Bressanone) začal sa vážne zamýšľať nad tým, ako by sa vo svojom živote mohol angažovať pre prácu v misiách. Po kňazskej vysviacke 25. júla 1875 dostal určenie do farnosti Svätý Martin (San Martino di Badia), ktorá bola neďaleko jeho rodiska. Čoskoro si získal srdcia svojich rodákov. Ale myšlienka na misie ho neopúšťala a už dva roky po svojej vysviacke sa dal do styku s Arnoldom Janssenom v Steyli (Holandsko).

So súhlasom svojho biskupa vycestoval Jozef Freinademetz v auguste r. 1878 do misijného domu v Steyli. 2. marca 1879 dostal misijný kríž a s ďalším misionárom Jánom Baptistom Anzerom sa vybral na cestu do Číny. O päť týždňov obaja vystúpili na pobrežie v Hongkongu a dva roky sa pripravovali v prístavnom meste na svoju prvú činnosť. Boli určení pre prácu v južnom Šantungu a r. 1881 vycestovali do tejto čínskej provincie, v ktorej žilo vtedy medzi 12 miliónmi obyvateľov 158 pokrstených.

Nasledujúce roky boli zvlášť veľmi ťažké, poznačené dlhými a úmornými cestami a nesmierne ťažkou prácou pri vytváraní prvých cirkevných obcí. Len čo sa im podarilo vybudovať prvú cirkevnú obec, dostali rozkaz od kompetentného biskupa, aby tam všetko zanechali a začali prácu na inom mieste. Jozef Freinademetz rýchlo pochopil, aká cenná je spolupráca angažovaných laikov pri prvých krokoch šírenia viery a predovšetkým v katechizovaní. Preto kládol veľký dôraz na ich školenie a spracoval príručku katechizmu v čínštine. Pritom sa venoval – spolu s Anzerom, ktorý sa medzitým stal biskupom – príprave, duchovnému vedeniu a ďalšej výchove čínskych kňazov, ako aj iných misionárov.

Okrem toho prevzal striedavo rozličné dôležité a zodpovedné úlohy a úrady: Bol správcom misijných území, rektorom seminára, spirituálom, ako aj zodpovedným vedúcim prvých čínskych misionárov a nakoniec provinciálnym predstaveným. Svoj úrad vykonával v duchu staršieho brata a tí, ktorí mu boli zverení, s tými jednal vždy s úctou. Všetci si ho vážili. Celý jeho život bol poznačený úsilím, stať sa Číňanom pre Číňanov. Svojim príbuzným napísal: „Milujem Čínu a Číňanov; tu by som aj najradšej zomrel a bol pri nich pochovaný.“ Jeho mimoriadne nasadenie v práci a mnohé odriekania si vyžiadali svoju daň. Ochorenie hrtanu a počiatky tuberkulózy prinútili Jozefa Freinademetza, aby prerušil svoju prácu.

Roku 1900 po 20 rokoch neúnavnej práce v Číne pozval P. Arnold Janssen svojho prvého misionára do Steylu na strieborné jubileum Spoločnosti Božieho Slova. Ale Freinademetz to odmietol V Číne bolo vtedy práve povstanie boxerov, ktorý tvorili politicko-náboženský tajný spolok zameraný proti cudzincom, predovšetkým proti Európanom. Vzhľadom na ustavičné útoky boxerov nemecké úrady vyzvali misionárov v Číne, aby sa okamžite odobrali do prístavu v Tsintao, kde by ich mohli lepšie chrániť.

Jozef Freinademetz sa rozhodol zostať na misijnej stanici v Puoli, hoci si bol vedomý hroziaceho nebezpečenstva. Neskôr napísal svojim príbuzným: „Posledný rok som bol neraz v nebezpečenstve, že ma zabijú. Boxeri ma skoro každú noc vlákali do pasce, z ktorej som len o vlások unikol. Raz ma dokonca postavili už pred popravčiu čatu; jednému mandarínovi sa len v poslednej chvíli podarilo ma zachrániť.“ Napriek všetkému nenechal misionár svojich veriacich v biede. Raz poslal skupinu sirôt z vidieka na pobrežie do Tsingtao, kde boli relatívne v bezpečí. V liste spolubratom v Tsingtao napísal: „Sú (siroty) odkázané na pomoc druhých. Buďte takí láskaví a naďalej im pomáhajte.Keď raz musel vycestovať biskup Anzer do Európy, administrácia diecézy bola zverená Jozefovi Freinademetzovi. Vtedy vypukla epidémia týfusu. Jozef, ako dobrý pastier svojich veriacich, neúnavne pomáhal, kde len mohol, kým sa sám touto chorobu nenakazil. Hneď sa vrátil do Taikia, do biskupskej rezidencie. Tam zomrel 28. januára 1908. Bol pochovaný pod 12. stanicou krížovej cesty. Jeho hrob sa čoskoro stal miestom úcty a púte kresťanov.

Freinademetz sa naučil objaviť, vážiť si a milovať kultúrnu veľkosť národa, ku ktorému bol poslaný Celý svoj život venoval šíreniu evanjelia, hlásaniu dobroty a lásky Božej a usiloval sa túto lásku vnášať do života pri výchove čínskych veriacich. Viedol cirkevné obce, bol otvorený v solidarite voči čínskym susedom a povzbudzoval pokrstených Číňanov, aby sa stali misionármi pre svojich rodákov ako katechéti, rehoľníci alebo ako kňazi. Celý jeho život bol konkrétnym uskutočňovaním hesla: „Jediná reč, ktorej každý rozumie, je láska.“