„Poďte a uvidíte!“ povedal Ježiš učeníkom. Išli teda, videli a zostali s ním po zvyšok toho dňa. No keď Ježiš zomrel a Otec ho vzkriesil, môžeme urobiť ešte viac než len „zostať s ním“. Podľa jeho výzvy učeníkom pri Poslednej večeri, môžeme dokonca zostať, alebo prebývať „v ňom“; alebo ak chceme, on zostane, alebo bude prebývať „v nás“.
Niet divu, že energická španielska mystička Terézia z Avily raz napísala: „Nepotrebujeme krídla, aby sme ho hľadali. Stačí, ak si nájdeme tiché miesto, kde môžeme byť sami… a hľadieť na neho, ktorý je v nás prítomný.“
Keď sa prvýkrát snažíme niekoho spoznať, potrebujeme veľa hovoriť. Mám podozrenie, že niektorí tínedžeri, ale i dospelí, dnes prakticky žijú len na svojich mobiloch, čo môže byť trochu problém. Nadviazanie a prehĺbenie priateľstva si vyžaduje veľa rozprávania. Jeden muž, mystik, autor slávnej knihy o modlitbe s názvom „Oblak nevedomosti“, ktorý žil asi sto rokov pred Teréziou z Avily, napísal o intimite a o priateľstve tieto slová: „Všetko, čo som ja, taký, aký som, sa ponúka [zdieľa] so všetkým, čo si ty, taký, aký si.“ Keďže dôvera rastie oboma smermi, vyžaduje si dostatok sebaprezradenia a rovnako veľa úctivého počúvania. Obe si vyžadujú slová – hoci nielen slová; a obe si vyžadujú čas. Učeníci „zostali s Ježišom po zvyšok toho dňa“ v nádeji, že ich priateľstvo bude rásť a že sa navzájom spoznajú. Zostali oveľa dlhšie ako „po zvyšok toho dňa“. Zostali s ním až do jeho smrti, ale ich vzájomná blízkosť sa skutočne rozvinula až v rokoch, po jeho smrti… keď naďalej „ostávali v ňom a on v nich“; a naučili sa zdieľať do hĺbky.
Zatiaľ, čo dospievajúci sa rozprávajú v túžbe lepšie sa spoznať, páry, ktoré sú spolu už desaťročia, sa učia rozprávať čoraz menej. Najlepšie komunikujú v tichu.
A čo my a Boh? Stojíme pred Bohom, ktorý je Otec, Syn a Duch Svätý, On je Boh, ktorý nás neustále tvorí. Je Bohom, ktorého podstatou je láska a tvorivá energia, ktorá nás neustále udržiava. Áno, Boh je nevyhnutne láska – a iba láska – a nemôže byť ničím iným. Naša existencia je priamym dôsledkom neustálej Božej lásky k nám. Boh je s nami. Boh je v nás – a my sme v Bohu – v každom okamihu každého dňa, dokonca aj keď tvrdo spíme. Väčšinu času si Boha ani nevšimneme.
Modlitba je našou snahou nadviazať kontakt s Bohom – ako hovorí Terézia, „upierať na neho pohľad, ktorý je v nás prítomný“, spojiť sa. Božia existencia je mimo nášho chápania a zmyslu. Pri zmŕtvychvstalom Ježišovi však môžeme použiť svoju predstavivosť – veď vieme, aké je to byť s človekom; a máme evanjeliá, ktoré nám rozprávajú o jeho živote. Nenechajme sa odradiť, nenechajme sa rozptýliť a modlime sa. Ani Boh sa nenechá rozptyľovať a je trpezlivý. Tak, ako u starého, ešte stále zamilovaného páru, aj v pociťovanej prázdnote môže byť prítomný Boh; a pamätajme, že Boh môže komunikovať aj cez ticho.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
