Podcast:
Evanjelium 24. nedele v Cezročnom období nám predstavuje Ježišovo učenie o odpustení a zároveň povzbudenie, aby sme si navzájom odpúšťali, ako Boh odpúšťa všetky naše previnenia.
Peter túžil poznať, aké je Ježišovo učenie o odpustení. Vedel, že podľa židovského učenia sú povinní odpustiť druhým až trikrát. Ak im niekto ublížil viac ako trikrát, previnenie sa nemalo odpúšťať. Preto sa Peter na základe tejto praxe spýtal Ježiša: Koľkokrát musím odpustiť svojmu bratovi, ak mi ublíži? A v otázke pokračuje, pričom k židovskej praxi pridal ďalšie štyri razy, teda až sedemkrát?
Peter bol veľmi prekvapený, keď počul Ježišovu odpoveď: „Hovorím ti, že nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát.“ Samozrejme, neznamená to, že počítame do 77-krát a potom už neodpustíme, ale znamená to, že by sme mali druhým odpúšťať nekonečne veľakrát, alebo bez obmedzenia. Prečo? Je to preto, že Božia láska a odpustenie voči nám, je bez obmedzenia. Tento evanjeliový príbeh je o Božej láske a odpustení.
Ježiš predovšetkým dáva učenie o odpustení do súvislosti s Božím kráľovstvom. V podobenstve Ježiš opisuje Boha ako kráľa, ktorý sa rozhodol vyrovnať si účty so svojími služobníkmi. Priviedli mu človeka, ktorý dlhoval desaťtisíc talentov. Jeden talent je veľké množstvo peňazí. Je ťažké urobiť zmysluplné porovnanie. V dnešnej mene mal jeden talent pravdepodobne hodnotu 1000 dolárov. Takže 10 000 talentov znamená 10 miliónov dolárov. Myslím si, že v tom čase nikto takúto sumu peňazí nemal. Preto majster povedal, že „ak by nemohol splniť dlh, mal by byť predaný spolu so svojou ženou a deťmi a so svojím majetkom“. On sa však vrhol svojmu pánovi k nohám: „Daj mi čas,“ povedal, „a zaplatím“. Pánovi to bolo veľmi ľúto, prepustil ho a dlh zrušil.
V tej chvíli bol šťastný, bol taký vďačný. Môžeme si predstaviť, keby nám banka zrušila obrovský dlh, akí by sme boli šťastní. Taká je Božia štedrosť, láska a súcit. Je to také neuveriteľné. Boh vôbec nepočíta naše hriechy. Nezáleží na tom, aké veľké, alebo malé sú naše hriechy, Boh nám odpustí, pokiaľ o to budeme prosiť. Preto je zase potrebné, aby sme aj my odpúšťali svojim blížnym, s rovnakou neobmedzenou láskou a milosrdenstvom. Otázka na naše zamyslenie znie: dokážeme to?
Ježišov príbeh nám ukazuje aj charakter zlého sluhu. Tento sluha vyšiel von a stretol iného sluhu, ktorý mu dlhoval 100 denárov. Škrtil ho a povedal: „Zaplať, čo mi dlžíš! „ Ten úbožiak urobil presne to, čo urobil pri nohách svojho pána: „Daj mi čas a ja ti zaplatím.“ Ale on nesúhlasil, dokonca ho zavrel do väzenia, len kvôli dlhu 100 denárov. Ako sa opovážil zaobchádzať so svojím bratom bez akéhokoľvek súcitu. Keď sa to pán dozvedel, veľmi sa nahneval a povedal: „Ty si zlý človek, ja sa nad tebou zľutujem, ale ty sa nad svojím spolusluhom nezľutuješ. Teraz mi zaplatíš, čo si mi dlžný!“
Pre nás z toho vyplýva jasné ponaučenie. Dostať odpustenie, znamená odpustiť druhým. Keď sa modlíme modlitbu Otče náš: „odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom“, je jasné, že Božie odpustenie potrebuje našu odpoveď a ochotu odpustiť aj tým, ktorí nám ublížili. Toto je výzva kresťanstva: odpustiť neodpustené bolesti v našom živote. Príklad nám ukazuje sám Ježiš: Odpúšťa tým, ktorí ho ukrižovali a zabili! Preto sme povzbudzovaní k tomu, aby sme odpúšťali. Pápež František nám pripomína, že nie sme plnohodnotnými kresťanmi, ak nedokážeme odpustiť. To je všetko. Práve o tom je byť kresťanom. To je naša identita. Mali by sme byť schopní odpúšťať, dokonca odpúšťať neodpustiteľné veci.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
