Zamyslenia

Utorok 6. týždňa v Cezročnom období

„V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb.
A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“
Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba.
Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete?
A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“
Odpovedali mu: „Dvanásť.“
„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“
Odpovedali mu: „Sedem.“
A povedal im: „Ešte nechápete?“
Mk 8, 14-21

Zamyslenie:
My ľudia máme naše myslenie silno späté s pozemskými vecami a preto …

… sa nám často stáva, že si neuvedomujeme silu Kristovej prítomnosti a jeho neuveriteľnú moc. Nerozumieme, čo všetko je pre nás Ježiš schopný spraviť, nerozumieme nekonečnosti jeho lásky a milosti. Kvôli tomu sme často tak veľmi zameraní na naše ľudské omyly a každodenné nešťastia, ktoré nás postihujú, že strácame Pána z dohľadu. Uzavrieme sa v schránke úzkostí, pochybovania a obáv z toho, čo s danou situáciou budeme robiť. Myslíme si, že na ten problém sme sami a nikto nám nepomôže. Neuvedomujeme si však, že On je neustále s nami, aj vtedy, keď padáme, či sa trápime. Miluje nás aj vtedy, keď máme pocit, že si lásku nezaslúžime. Stojí pri nás aj vtedy, keď sa topíme v mori strachu a podáva nám ruku. Vyslobodzuje nás z trápenia a lieči naše srdce láskou. Ukazuje nám, že pre nás toho môže spraviť oveľa viac, ako si myslíme. Ukazuje nám, že sa nemusíme strachovať, ako zvládneme danú situáciu, pretože na problémy v našom živote nikdy nie sme sami. S Kristom sa ničoho nemusíme báť, pretože jeho láska je nekonečná a preto má pre nás pripravené niečo omnoho väčšie a silnejšie ako akákoľvek starosť.