ZAMYSLENIE
NA 11. NEDEĽU
V CEZROČNOM OBDOBÍ

Evanjelium:

Ježiš povedal zástupom: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“

V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil. (Mk 4, 26-34)

Podcast:

Zamyslenie:

Rast nezastavíš

Ježiš nás dnes vedie na pole a do prírody a chce, aby sme sa pozorovaním toho, ako príroda funguje, čomusi naučili. Medzi rastom v prírode a rastom v nás je veľká podobnosť. Podobenstvá o raste semena a o horčičnom zrnku, ktoré si dnes vypočujeme, spolu navzájom súvisia. Obe sú o raste a obe nám hovoria, aby sme sa nenechali oklamať zdaním. Naopak, mali sme byť pripravení na prekvapenia.

Prvým je podobenstvo o semene, ktoré roľník hodí do zeme. Podobenstvo je rozdelené do troch častí, ktoré zodpovedajú trom fázam rastu plodiny: a to siatiu, rastu a žatve. Prvú a tretiu fázu – čo sú fázy, v ktorých je aktívny roľník – Ježiš spomína len okrajovo. Nejak zvlášť sa im nevenuje. Na začiatku počujeme, ako roľník „hodí semeno do zeme“, a potom na konci ako k tomu, čo mu semeno prinieslo, „priloží kosák“. Nič viac tam o práci roľníka nie je.

Druhou fázou, to znamená rastom semena, sa však Ježiš zaoberá viac. Jej popisu venuje až dve tretiny svojho rozprávania, z čoho vyplýva, že Ježiš chce pozornosť svojho poslucháča zamerať nie na roľníka, ale na semeno. Čo nás, povedzme si úprimne, asi prekvapuje. Bez roľníka a bez jeho práce by predsa nebol rast. Ak by sa semeno nedostalo do zeme, nič by z neho nevyrástlo. Roľníkove snaženie a jeho práca sú tu preto veľmi dôležité a preto by si podľa nás zaslúžili väčší dôraz. A to nielen kvôli oceneniu, ale aj kvôli tomu, že je nemálo tých, ktorí namiesto toho, aby vo svojom živote niečo robili, iba pasívne čakajú.

Ježiš toto všetko veľmi dobre vie. A ak sa pri práci roľníka dnes nezastavuje, robí to celkom úmyselne. To, že sa treba snažiť a nečakať len so založenými rukami, svojím poslucháčom povedal minule, hlavne, keď im rozprával podobenstvo o rozsievačovi. Neaktivita nie je dobrá. No rovnako nie je dobrá ani prílišná aktivita. Človek musí byť schopný rozpoznať, kedy má byť aktívny a kedy, naopak, pasívny. Kedy sa snažiť a zo svojej strany urobiť maximum, no zároveň kedy sa stiahnuť a do vecí sa už viac nemiešať, aby ich nepokazil.

Siatie a žatva sú závislé na roľníkovi. Bez jeho práce by sa semeno nedostalo do zeme a na konci by sa zasa úroda nedostala do sýpok. Tu je práca roľníka nevyhnutná. Bez neho by sa proces nerozbehol a úspešne nezavŕšil.

Stredná fáza však od roľníka nezávisí. Mohli by sme dokonca povedať, že roľník, ak by sa snažil do tejto fázy primiešať, bol by tu prekážkou. Poznáme asi vtipy o iniciatívnych hlupákoch. To sú ľudia, ktorí vám urobia viac, než od nich očakávate, lebo chcú byť veľmi užitoční. No ich užitočnosť sa nakoniec ukáže ako katastrofa, lebo situáciu dobre neodhadli. Druhá fáza, to je fáza samotného semena. Teraz vystupuje na javisko ono. A roľník musí z neho odísť. Musí sa stiahnuť a pripraviť sa na zázrak. Lebo presne to je to, čo sa ide diať.

Akonáhle sa semeno stretne s priaznivými okolnosťami, stane sa zázrak. V semene sa zrazu začne ohromnou silou prebúdzať život. A to v podobe, akú by nikto nečakal. Vezmime si napríklad taký melón. Kto by čakal, že zo semienka takého malého ako štvrtina nechta vyrastie za niekoľko týždňov obrovská dyňa, ktorá ma v sebe desať i viac litrov vody? Alebo vinič. Odkiaľ má vinič všetku tú svoju tekutinu a svoju sladkosť? Alebo oliva. Kde sa v pôde nachádza všetok ten olej a pritom ho je také veľké množstvo. Alebo kukurica. Za šesť týždňov jej narastú listy o ploche 1 m² a korene, ktoré keby sme pospájali, mali by dĺžku 11 km.

Ježiš sa tejto fáze venuje preto, aby poukázal na ohromnú, ba priam až neuveriteľnú silu semena, ktoré keď sa hodí do zeme, rastie samo od seba (v gréckom texte je použité nám známe slovo automaticky – auvto,j, autós) bez zásahu kohokoľvek zvonku.

O čom to Ježiš hovorí? Hovorí o Božom kráľovstve v jeho rozličných podobách. Jednou z nich je Božie slovo. Nikto by neveril, koľko sily a energie a aký obrovský potenciál v sebe nesie slovo evanjelia. Veď ako je možné, že slovo evanjelia za tak krátky čas pretvorilo takmer celý grécko-rímsky svet? A to nebolo jediné miesto, kedy sa jeho účinnosť ukázala.

Možno sa pýtaš, prečo toto slovo nemá podobnú účinnosť aj dnes? Môžu byť na to dva dôvody, buď tvoja nečinnosť alebo tvoja prehnaná činnosť. Čo sa týka nečinnosti, k tomu sme si už svoje povedali. Aj keď Ježiš sa roľníkovej práce špeciálne nedotýka, predsa ju predpokladá. Bez nej by sa semeno do zeme nedostalo. Roľníkova práca je teda podmienkou, aby sa zázrak rastu v semene spustil. Ježiš v podobenstve dokonca trocha preháňa. Namiesto slova siať používa slovo „hodiť“ (ba,lh,|, bálé): „človek hodí semeno do zeme“. Ježišov roľník nie je teda nejaký šporovlivý žgrloš, ale márnotratný rozhadzovač. Možno nám dnes chýbajú takíto nadšení a márnotratní rozhadzovači Božieho slova. My Božie slovo buď nerozsievame, lebo sa bojíme zahriaknutia, výsmechu alebo odmietnutia, alebo ho rozsievame nedostatočne. Je jasné, že čo sa nezaseje, to potom nevyklíči.

No prekážkou môže byť aj naša prehnaná aktivita. Niektorí z nás po zasiatí semena zo scény neodídu, ale snažia sa proces rastu semena ovplyvňovať. Vo vnútornú silu rastliny neveria, nad procesom chcú mať úplnú kontrolu, rastlinu manipulujú, sú netrpezliví, nevedia čakať. To ako keby sme sa snažili zelené steblo, ktoré sa v zemi ukáže, naťahovať, aby rástlo rýchlejšie. Alebo by sme do melóna nalieval vodu a do olív olej, aby boli zrelé skorej. Bol by to samozrejme nezmysel, lebo rastline by sme tým viac ublížili, ako pomohli. Lenže či sa mnohí nesprávame podobne? Podobenstvo je vážnou výzvou pre rodičov, vychovávateľov, kazateľov, vedúcich stretiek, misionárov, formátorov a mnohých podobných, ktorí namiesto dôvery v proces rastu, používajú nútenie, kontrolu, násilie a manipuláciu. Všetko má svoj čas a ak si dobre sial, úroda určite príde. Ty teraz odpočívaj a dôveruj.

Aký je znak, že Božie kráľovstvo v nás už zapustilo korene a že sa proces podaril? O tom nám hovorí podobenstvo o horčičnom zrnku. Aby sme mohli byť pokladaní za ľudí Kráľovstva, nestačí, keď vyrastieme ako pevné kríky do výšky a do šírky. To je málo. Zázrak Božieho kráľovstva nastane až vtedy, keď v našej „tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky“. Božie kráľovstvo je tam, kde sa „rastlina“ stane užitočnou pre tých, ktorí ju potrebujú.

Brat, sestra, ako chápeš rast Božieho kráľovstva ty? V ktorej fáze rastu Božieho kráľovstva sa práve teraz nachádzaš?

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.