Evanjelium:
„Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.“ (Jn 6,1-15)
Podcast:
Zamyslenie:
Pred rokmi sa jeden kňaz stretol s Robertom, vtedy tridsaťročným Francúzom, ktorý bol pätnásť rokov ochrnutý po nehode na lyžiach. Bolo mu ho veľmi ľúto, keď videl, že je na vozíku a ostane na ňom celý život. Ten mu ale povedal: „Mojou najväčšou starosťou nie je moje fyzické zdravie, ale moje srdce, môj duchovný život.“ Aj našou najväčšou starosťou ma byť naše srdce: náš vzťah k Bohu, k blížnym, k sebe samému – formovaný vo svetle Božieho slova. Srdce, ktoré bojuje so zlom a usiluje sa konať dobro.
Toto je naša úloha. Je náročná? Na jednom umeleckom stvárnení výjavu zo života sv. Juraja je naznačené víťazstvo tohoto svätca nad diablom, ale porazený diabol zároveň ukazuje „figu“. Autor tohto znázornenia chce týmto povedať: Sv. Juraj, zvíťazil si, ale zlo tu bude ďalej a ty tak dokonca nad ním nikdy nevyhráš. Áno, je pravda, že zápas dobra a zla je prítomný od prvej chvíle, odkedy je človek na tejto zemi. Stále pokračuje a pokračovať bude, až do skončenia sveta. Tento zápas sa odohráva aj v nás a nepatrí k jednoduchým. My však nechceme – aj keď zlo na nás pôsobí intenzívne a rôznym spôsobom, aby nás premohlo a bojujeme s nim.
Snažíme sa odstrániť zlo zo svojho života, srdca, duše. Odstrániť zlo, ktoré ma svoje korene v našom – ľudskom – egoizme. On je „príčinou všetkého nešťastia a zla na svete,“ hovorí americký spisovateľ Ernest Hemingway. Usilujeme sa odstrániť zlo, ktoré ma svoje korene v nedostatku lásky v nás. Hermann Hesse – pochádzajúci zo Švajčiarska, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru – vraví, že „Zlo sa vždy rodí tam, kde chýba láska.“
Snažíme sa konať dobro. Koncom mája sa na Olympijskom štadióne v Ríme konal za účasti pápeža Františka Prvý svetový deň detí. V priebehu stretnutia, keď pápež odpovedal na otázky detí týkajúce sa medzi inými mieru vo svete a vzťahov v rodine a v škole, povedal: „Chceme budovať svet, ktorý má budúcnosť“, ktorý je lepší. Na to sa Lia Marise z Burundi opýtala ho, ako k tomu môžu prispieť deti a dostala odpoveď: „Rozprávajte sa medzi sebou slušne, hrajte sa spolu, pomáhajte druhým. Tým, že budete robiť tieto veci, bude svet lepším miestom“. Aj my chceme budovať lepší svet, preto sa snažíme konať dobro, preto sa snažíme, aby všetky naše vzťahy boli kvalitnejšie, aby sme my sami boli lepšími ľuďmi. V duchu slov sv. Jána Bosca „Nestrácame čas, robíme dobre a robíme veľa dobra.“
K tomu, čo bolo povedané, nás povzbudzuje Božie slovo. Apoštol Pavol nás – ako Efezanov – prosí, aby sme žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa nám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou; aby sme sa navzájom znášali v láske a usilovali sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Zároveň Božie slovo poukazuje na zdroj, z ktorého môžeme v boji so zlom a pri konaní dobra, čerpať. V evanjeliu podľa sv. Jána čítame, že za Ježišom šlo veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. A on, keď vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi, vzal päť jačmenných chlebov, vzdával vďaky a rozdával sediacim. Podobne urobil aj s dvoma rybami. A všetci, ktorí tam boli, jedli, koľko chceli. Toto sa deje pri každej Eucharistii. Ona je posilou pre každého z nás, posilou pri formácii srdca, aby sme dobre prežili svoj život. Ona je – hovorí bl. Carlo Acutis – naša „autostráda do neba.“ A my – ako raz povedal známy taliansky renesančný architekt a maliar, Leonardo Da Vinci – pevne veríme, že „Ako dobre strávený deň prinesie šťastný spánok, tak dobre prežitý život“, dodajme – posilnený Eucharistiou, „prinesie šťastnú smrť“ a večný život v Božom kráľovstve.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
