Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. (Mt 1, 18-24)
Mária povedala Bohu, Božiemu plánu, ÁNO.
Bez výhrad prijala svoje poslanie. Ale Jozef?
Chce chúlostivú situáciu, ktorá nastala, riešiť čo najlepšie. Ako dobrý veriaci
má plniť Mojžišov zákon – rozum káže, ale srdce nedovolí. Jozef nechce vystaviť
Máriu verejnej pohane. A tak volí iné riešenie. Máriu prepustiť potajomky, v
tichosti. Stane sa však zvláštna vec –
prichádza Pánov anjel a oslovuje Jozefa. „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku,
lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“………..
Jozef prijíma Máriu ako manželku, akoby sa nič divného nestalo. Vo viere prijíma Boží plán s jeho životom. Ukázal sa ako spravodlivý, ako človek poslušný Božiemu slovu. Jeho poslušnosť bola živá. Jozef s Anjelom nediskutuje, nereptá, nenamieta, jeho postoj je celkom podriadený Bohu, odovzdáva sa Božiemu zámeru.
Toto je to u Jozefa najdôležitejšie. Tu vidíme Jozefovu nekonečnú dôveru: keď si to praje Boh…
Jozef rozumom a slobodnou vôľou mení vzťah k Márii a k dieťaťu. Vidíme osobitnú úctu Jozefa a jeho veľkosť v histórii ľudského spasenia. Jozef, syn Dávidov, si adoptuje Syna Božieho. Takto ho spravodlivo prijíma do svojho rodu. Môžeme tiež prirovnať Jozefa k Márii, ktorá keď počala a porodila Emanuela – Syna Božieho, tak Jozef z neho robí Syna Dávidovho a včleňuje ho do rodu ľudského.
1. Naše stretnutie s Bohom sa blíži.
Pýtajme sa však sami seba: Skutočne očakávame Pána Ježiša s takým istým
oduševnením, úctou a vierou, ako to bolo u Jozefa?
2. Zamysleli sme sa niekedy nad tým, čo by sa bolo dialo, keby
Jozef Máriu neprijal a urobil to, čo zamýšľal?
Viera
vydatá, dôchodkyňa, 68 rokov
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
