Evanjelium:
Mnohí z Ježišových učeníkov povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje? A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“ Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ (Jn 6, 60-69)
Podcast:
Zamyslenie:
V evanjeliách v podstate môžeme rozlíšiť 2 veľké Petrove vyznania viery v Ježiša ako Mesiáša. Prvé vyznanie opisujú synoptické evanjeliá Mt, Mk a Lk. Druhé evanjelium podľa Jána.
Všetci synoptici uvádzajú, že Petrovo vyznanie sa udialo v nádhernom prostredí Cézarey Filipovej (Mt 16,13-23, Mk 8,27-30, Lk 9,18-21). Teda v kontexte silne pohanskom, kde okrem pohanského chrámu zasvätenému bohu Paneas, dal kráľ Herodes Veľký vystaviť chrám, kde mal byť ako boh uctievaný cézar. Vidíme teda, že miesto bolo plné pohanských asociácií. V tomto svetle, je perfektným miestom, kde by malo zaznieť, že ani Pan a ani Augustus nie je synom živého Boha, ale Ježiš.
Na tomto mieste Peter v mene dvanástich vyznáva, že Ježiš je Božím Synom. Nechceme tomuto vyznaniu ubrať na dôležitosti, ale predsa len tak odvážne slová sa ľahšie vyslovia, keď všetko ide hladko a Ježiš sa zdá ako nezastaviteľný. Len nedávno Ježiš nasýtil 4OOO mužov, mal za sebou sériu veľkých zázrakov, a počet tých, ktorí ho nasledovali nezadržateľne rástol. Ježiš sa zdá byť úspešný, obdivovaný, nasledovaný a nezastaviteľný. Dokonca ho chceli spraviť kráľom. V takejto atmosfére zaznelo vyznanie, že je Božím Synom.
V Jánovom evanjeliu zaznieva Petrovo vyzvanie úplne v inom kontexte. Pre Petra, tak ako i pre ostatných, byť Kristom – Mesiášom – znamenalo trón, vládu, večnú slávu a neobmedzenú moc. Peter a ostatní Ježišovi súčasníci nevedeli prijať a pochopiť, že pred slávou musí byť utrpenie a smrť, že Mesiáš nie je ani tak Pánom, ako služobníkom…
Peter bol mužom svojej doby a jej očakávaní. Každý iný učeník veril to isté a nakoniec každý žid v Judey. Boli produktom učenia farizejov, ktorí učili, že Kristus trpieť nebude, hovorili a učili o jeho triumfe a víťazstve…
V Jánovi je Petrovo vyznanie vsadené teda do úplne iného kontextu. V porovnaní s vyznaním v Cézarey Filipovej, toto kafarnaumské z Jánovho evanjelia odznieva v hustej atmosfére zdanlivého zlyhania a beznádeje.
Ježiš však vedel, že ide o falošnú popularitu, pomýlené chápanie jeho mesiášstva, a hrozbu pre jeho skutočnú službu, kvôli ktorej prišiel. Preto úplne otvorene hovorí, čo znamená byť baránkom Božím. Nechce, aby došlo k omylu, alebo zriedeniu jeho poslania. Ako zaznamenáva evanjelista Ján: mnohí z učeníkov nemohli počúvať tieto slová a začali odchádzať.
Ježiš sa pýta: „Aj vy chcete odísť?“ Peter vyznáva: „Ku komu by sme išli, ty máš slová večného života…“ V kontexte odmietnutia, pohoršenia a odchodu mnohých – v atmosfére zúfalstva a beznádeje – keď sa zrazu všetko láme, Peter odpovedá: „Ty máš slová večného života.“
On je chlieb života, On vyučoval zástupy a postaral sa o ich potreby. On je pravá manna, slovo života, chlieb zostupujúci z neba. Peter neodpovedá NIE nechceme odísť. Rozhodli sa ostať, hoci začínajú tušiť, že toto všetko nemusí mať dobrý koniec. Taký koniec, ako si vysnívali oni sami.
Každý, kto nasleduje Ježiša, bude musieť nastúpiť aj na Jeruzalemskú cestu. Každý sa raz dostane do momentu, v ktorom sa ocitol Peter v Jánovom evanjeliu. Stretneme Ježiša novým neočakávaným spôsobom, vo svetle o ktorom sme ani nesnívali, a popravde ani netúžili ho spoznať a stretnúť. No skutočné učeníctvo začína práve v tomto bode. V tomto bode sú len dve možnosti: odísť s ostatnými, alebo uvedomiť si, že nie je iná cesta, že nie je iná možnosť, nie je iné miesto kam ísť, pretože napriek náročnosti cesty do Jeruzalema, pravý obraz o Bohu, celý rozmer našej viery a skutočné posolstvo radostnej zvesti sa dozvieme až tu.
Nech nám dá Boh milosť stáť po jeho boku po cestách úspechu s rovnakou vernosťou a odhodlanosťou, ako aj na ceste ku krížu.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
