ZAMYSLENIE
NA 3. PÔSTNU NEDEĽU

Evanjelium:

„Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“ (Lk 13,1-9)

Podcast:

Zamyslenie:

Dnešné evanjelium akoby reflektovalo nie len na udalosti, ktoré boli dobre známe ľuďom Ježišovej doby, ale i udalosti známe nám, v dobe aktuálnej, v 21. storočí. Ježiš pripomína svojim poslucháčom dve udalosti, ktoré otriasli vtedajšou dobou. Tou prvou bolo preliatie krvi – teda zabíjanie – v chráme, ktoré vykonali rímsky vojaci na povel krvavého Piláta. Tou druhou pád veže pri rybníku v Siloe, pri ktorom zahynulo nešťastných 18 ľudí.

Zdá sa, akoby jeho poslucháči mali jednoduché vysvetlenie toho, čo sa stalo – boli to ľudia hriešni, kto vie čo všetko vykonali a tak si zaslúžili trest, zaslúžili si zomrieť. Alebo jednoducho a stroho – až bezcitne – to Boh ich potrestal. I my niekedy takto jednoducho konštatujeme – trest pre iných je v poriadku, veď oni už vedia, čím si to zaslúžili. A ak náhodou nevedia, o tom horšie pre nich. Nech sa zamyslia.

Ježišovo vysvetlenie je však iné. Nie je to trest, nie je to démonizácia udalostí. Nie je to ani poverčivosť. Nie je to kauzalita – za hriech prichádza Boží trest. Prečo? Pretože Boh nepostupuje takto. On neposiela na nás ľudí trest preto, aby potrestal naše hriechy. Ježiš priamo hovorí: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli?“ a „… myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema?“

Ježiš poukazuje na čosi, čo je oveľa viac dôležité. Hovorí, že všetci zahynieme, ak sa neobrátime. Že všetci zahynieme, ak nebudeme konať pokánie. Ježiš hovorí, že všetci sme hriešni, no pre každého má Boh, Otec svoju láskavú náruč a objatie plné milosrdenstva – ak sa obrátime – teda ak si priznáme svoj hriech a budeme čosi v živote meniť.

Tento obraz nám prináša druhá časť evanjelia – obraz majiteľa vinohradu a vinohradníka, ktorí sa stretávajú pri figovníku, ktorý neprinášal ovocie. Majiteľ vinohradu žiada ovocie, no to neprichádza. A tak nad ním vynáša ortieľ. Smrť pre figovník. Tento majiteľ ale nepredstavuje Boha. Boh je zobrazený v osobe vinohradníka, ktorý oroduje, dáva šancu figovníku. Je ochotný doň investovať, pomôcť mu, dalo by sa povedať – podať pomocnú ruku – len aby ožil, len aby žil. To je Boh. Boh, ktorý prichádza v oblačnom stĺpe a vedie svoj ľud, aby nezomrel cestou po púšti. Boh, ktorý prehovára k Mojžišovi, podobne ako k Abrahámovi a ukazuje cestu. Boh, ktorý vidí utrpenie, bolesť a nechce trestať svoj ľud, chce ho chrániť. Boh, o ktorom sme dnes v žalme spievali, že je „Milostivý a milosrdný!“

Avšak práve tento náš milosrdný Boh nám nastavuje zrkadlo – ak som ja milostivý, ak sa ja dokážem zľutovať, ako to, že ty to nedokážeš? Ako to, že ty namiesto ľútosti posudzuješ? Ako to, že namiesto objatia chladnokrvne povieš – nech len zomrú!? Ako to, že tam, kde Boh dáva odpustenie človek závidí? Ako je toto možné? No, možno aj preto, že si myslíme, že my za svoje hriechy pokánie robiť nepotrebujeme.

Bezcitnosť nebola v spoločnosti prítomná len pred desaťročiami, či stáročiami. Bezcitnosť vidíme i my dnes, okolo nás a možno aj v našom živote. A možno sa dokonca bezcitne správame.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.