Evanjelium:
„Keď raz Ježiš stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo. Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete. Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy. Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“ Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali. Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali. Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili. Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.“ (Lk 5,1-11)
Podcast:
Zamyslenie:
Možno ste niekedy videli kreslený vtip, v ktorom stoji Ježiš pred Šimonom – Petrom a hovorí mu „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ A práve v tom momente sa Šimonovi nad hlavou objavuje bublina, v ktorej si predstavuje, akú veľkú udicu by potreboval, aby za jej pomoci mohol loviť ľudí. Starý a nudný vtip, ktorý už ani nie je smiešny. A práve to môže nastať, ak vezmeme slová evanjelia úplne doslova, bez toho, aby sme nad nimi pouvažovali.
Byť rybárom ľudí nie je o chytaní ľudí do siete, či na udicu. Byť rybárom ľudí nie je o tom, že iných kamsi dostaneme – do nejakej ohrádky, do nejakej miestnosti a tú potom zatvoríme a máme ich. Byť rybárom ľudí nie je o tom, koľko ich zrazu mám, ale o tom, koľkým ľudom otvorím oči a ukážem im Krista. Koľkým napomôžem, aby sa „do Krista zahľadeli“ a chceli ho nasledovať. My ľudia vieme žasnúť, ak vidíme kvantitu. Ak vidíme veľa seminaristov. Ak vidíme veľa rehoľných sestier. Ak vidíme v chráme na sv. omši veľa ľudí. Ak sa nám na duchovnú obnovu prihlási veľa záujemcov, ak na púť príde ľudí veľa a z mnohých miest. Vtedy si hovoríme, že nás je mnoho, že Božie kráľovstvo rastie. Pravdou však je, že Božie kráľovstvo rastie vtedy, ak my, ľudia, veriaci nehľadíme okolo seba, koľko nás je, ale na do seba – akí sme.
Ježiš povolal Šimona – Petra a ďalších nie preto, že potreboval ochranku alebo aby vytvoril skupinu potulných kazateľov. Boli povolaní k tomu, aby sa od Majstra učili ako zmeniť svoje srdce a ako zmeniť svoj život. Boli povolaní, aby sa niečo naučili – aby sa naučili Pána milovať a len jeho mať skutočne v srdci.
A boli poslaní do sveta, nie aby sa porovnávali, kto koľko ľudí povolá a obráti, ale preto, aby pripravili srdcia ľudí na to, aby prijali Pána. Byť rybárom ľudí znamená „uloviť“ – otvoriť ľuďom srdce, ktoré bude patriť Pánovi. Ktoré opustí seba a kráča v plnosti za Pánom.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
