ZAMYSLENIE
NA 7. VEĽKONOČNÚ NEDEĽU

Evanjelium:

Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil s om ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo. Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“ (Jn 17, 11b-19)

Podcast:

Zamyslenie:

Každý rok v nedeľu medzi Nanebovstúpením a Turícami čítame počas liturgie Ježišovu modlitbu. V tohtoročnom úryvku sa Ježiš modlí za svojich učeníkov, ktorí budú čoskoro pozvaní fungovať bez jeho fyzickej prítomnosti. Hoci sa zdá, že ich opúšťa, Ježiš trvá na tom, že patria jemu a Bohu; a teda nie do tohto sveta. Slovo „svet“ nie je v Jánovom evanjeliu chápané vždy negatívne. Píše: Boh miloval svet (Jn 3,16); alebo na inom mieste: Otec poslal svojho Syna ako Spasiteľa sveta (1 Jn 4, 14). Častejšie však slovo „svet“ má v jeho evanjeliu silne negatívne konotácie. Znamená to presne to, čo je proti Bohu; všetko to, čo odmieta vieru v Ježiša; to, čo sa stavia proti životu v ňom. Toto slovo sa vo veršoch dnešného evanjelia vyskytuje najmenej deväťkrát. Žiadne autentické kresťanské kázanie teda nemôže byť úplné bez dôrazného varovania pred svetskosťou. Svetskí sme vtedy, keď žijeme, akoby Boh neexistoval, alebo akoby Kristus nezomrel a nevstal z mŕtvych; keď sa rozhodneme vážiť si to, čo je pominuteľné viac ako to, čo trvá večne; keď uprednostňujeme stvorenie pred Stvoriteľom alebo Božie dary pred ich Darcom. Svetskosť je vždy v konečnom dôsledku sebecká, arogantná a obmedzujúca. K tejto myšlienke sa vracia aj prvá pápež, keď pripomína: „ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. (1 Pt 2,9). Apoštol národov píše Korinťanom: Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?!“ (2 Kor 6,14). Alebo Jakub: neviete, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom?! Kto teda chce byť priateľom tohto sveta, stáva sa nepriateľom Boha. (Jak 4,4).V posledných desaťročiach sa snažíme nájsť nejaký rozumný modus vivendi so svetom. Nazvime to kompromis, a plán, podľa ktorého sa kresťania potrebujú spojiť s ľuďmi dobrej vôle pri budovaní lepšieho sveta; pri podpore mieru a spolupráce a zapojení sa do spoločného boja proti hladu, chorobám, chudobe, nevedomosti, konfliktom a útlaku. Od kazateľov sa v súčasnosti tiež očakáva, že budú vždy priateľskí, ústretoví a milí. A je to snáď aj správne. Ale zároveň aj riskantné.Túto myšlienku vidno na životnom príbehu maršala Philippa Pétaina. Ten sa po invázii nacistického Nemecka v roku 1940 stal vo Francúzsku hlavou štátu. Pétain podpísal prímerie s Nemcami v nádeji, že vďaka spolupráci s nimi bude môcť ovplyvňovať veci a spolupracovať s nimi pre dobro svojej krajiny. Jeho dobrý úmysel sa zmenil na kolaboráciu s režimom. Nacisti chceli brať, ale nie dávať; a desaťtisíce francúzskych Židov alebo bojovníkov odporu a iných nežiaducich osôb, boli deportované pod Pétainovým podpisom do táborov smrti. Pétain to snáď aj myslel dobre, ale mašinéria zla ho zomlela natoľko, že ho história teda vôbec nesúdi milosrdne. Agresívny moderný sekularizmus nemá rád kresťanstvo. Má svoje vlastné hodnoty, ktoré sú v protiklade k hodnotám evanjelia. Nemá záujem o dialóg; žiada len kapituláciu. A uprostred tohto kresťania sa musia stať alternatívou. A tak sa ani jeden z nás nevyhne otázke, ktorá je hlboko osobná: ako by mali žiť kresťania v takomto svete; ako by sme mali vychovávať svoje deti; kde je potrebný rozumný kompromis, a kde sa vyhraniť a neustúpiť? Toto sú otázky pre naše spoločenstvá, ale každý si ich musí položiť sám za seba… Naša generácia je pozvaná zatiahnuť na hlbinu. Ide o to, aby sme dokázali vo výzvach dnešného sveta obstáť a aby sme pri tom, ako bude svet 1000x prezentovanať svoje lži a neuverili, že sú pravdou. Nejde len o snahu nehrešiť, ale o rozkvet nášho čnostného života. Byť svetlom všade tam, kde by nárokovala na víťazstvo tma. Dodávať chuť a mieru nášmu prostrediu.Verím v silu Kristovej modlitby. Jeho Duch nás pobáda na sebe pracovať. A kúsok z jeho modlitby, ktorú sme čítali dnes mi pripomína, že pohľad upriamený na Krista mi pomáha udržať sa v spoločenstve a vo vzájomnej jednote. Svoju vieru žijeme v spoločenstve nedokonalých, ktorí sa usilujú milovať svet tak, ako to robí Ježiš. Vďaka Božiemu Duchu budeme schopní byť svedectvom rýdzej viery, radosti a hlbokej nádeje v dnešnom svete.

Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:

Štvrťhodinová modlitba

Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.

Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova

Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.