Evanjelium:
Ježiš išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: ‚Prečo ho odväzujete?‘, poviete: ‚Pán ho potrebuje.‘“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli, a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ On odvetil: „Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene.“ (Lk 19, 28-40)
Podcast:
Zamyslenie:
Palmová nedeľa nás vovádza do dramatickej liturgie, kde sa radosť a smútok neustále a tajomne prelínajú. Je to dojímavá a paradoxná symfónia. Na jednej strane ľud volá „Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ a na druhej strane bude chvíľu na to skandovať v démonickom ošiali „Ukrižuj ho!“. Ten, ktorý pokojne sedí na osliatku a počúva oslavné hlasy, vstúpi cez Jeruzalemskú bránu do predpovedí proroka Izaiáša, ktorý zjavil pieseň o tajomnej postave „Pánovho služobníka“, ktorý neustúpi a neopustí svoj ľud, hoc by mu hrozila smrť:
„Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou“ (Iz 50, 5-6).
Ak chceme mať prístup k Paschálnemu tajomstvu a novému životu, ktorý z neho vyplýva, musíme prejsť úzkou bránou paradoxu viery. To znamená, že tí, ktorí sa rozhodnú slúžiť logikou bezpodmienečnej lásky, čoskoro zažijú odmietnutie, či dokonca nepriateľstvo práve od tých, ktorí naopak potrebujú prijať dar spásy, dar ich služby a lásky. Toto ohlasuje taktiež svätý Pavol v slávnom hymne Filipanom a odhaľuje tajomný zámer, ktorým sa Boh rozhodol ponúknuť svetu svoju tvár lásky. Pavol píše:
„Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka“ (Flp 2, 6 – 7).
Oxymoron evanjelia sa tak ešte viac umocňuje práve tým, že sa Ježiš rozhodol sebavyprázdniť (kenosis), aby mohol naplniť svet poznaním seba samého. Práve vo chvíli svojej smrti na kríži Pán Ježiš zjaví meno, ktoré má byť zjavené všetkým, aby ho uznali, prijali a vyslovili „na slávu Boha Otca“ (2, 10), aby uznali, že je Ježiš Kristus je jediný Pán.
Téma paradoxu v túto Palmovú nedeľu nachádza svoj vrchol v pašiovom rozprávaní, kde vidíme Ježiša zomierať na kríži v dráme tajomného ticha. Možno sa nám zdá zvláštne, že Boh Otec akoby nereaguje na posledné slová svojho Syna – „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (23, 46) – nie, reakcia Otca je skrytá v tomto mimoriadnom a silnom tichu. Nezaznieva žiaden hlas, nie preto, že by bol Otec necitlivý k bolesti, ale preto, že sa na nej zúčastňuje tým najhlbším a najúctivejším spôsobom svojej slobody. Jeho mlčanie neznamená opustenosť, ale je znakom dôvery v to, čo Syn uskutočňuje v slobode svojej lásky. Otec nezasahuje, aby Jeho Syn mohol až do úplného konca spásonosného diela povedať, na čom mu najviac záleží. Záleží mu na nás, na našej spáse. Zároveň Ježiš zjavuje, že chce byť chudobným a pokorným Kristom, ktorý dáva svoj život za svojich priateľov, ale aj za svojich nepriateľov.
V túto nedeľu sme pozvaní uvedomiť si, že život nám nebol daný, aby zostal zamknutý v trezore, ale aby sme ho slobodne ponúkali a odovzdávali.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
