Evanjelium:
Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“ (Lk 16, 19-31)
Podcast:
Zamyslenie:
V dnešnom evanjeliu nachádzame podobenstvo, ktoré odhaľuje skutočnosti človeka po smrti. Ježiš nám ukazuje božskú odmenu alebo trest, ktorý nás čaká podľa nášho konania na zemi.
Kontrast medzi boháčom a chudobným Lazárom je priam priepastný. Boháč sa utápa v prepychu, nevediac o biede, ktorá leží pri jeho prahu – Lazár je zas pokrytý vredmi, opustený, ba dokonca psi prichádzajú a lížu jeho rany (porov. Lk 16,19-21). Tento obraz je taký realistický, že nás priam vťahuje do scény a núti zamyslieť sa: kde by sme sa ocitli, keby sme boli jednou z hlavných postáv tohto podobenstva?
Svet nás neustále učí, že musíme žiť pohodlne, bezstarostne a užívať si život. Že máme myslieť najmä na seba a druhých si všímať len natoľko, aby sme upokojili vlastné svedomie – a nie zo skutočného citu pre spravodlivosť, lásku či solidaritu.
Dnes nás Božie slovo volá, aby sme načúvali Bohu už tu, v tomto živote, aby sme sa obrátili a využili čas, ktorý nám On sám daroval. Raz totiž budeme vydávať počet zo svojho života. Tu a teraz sa rozhoduje o našej večnosti.
Ježiš jasne hovorí o realite pekla a opisuje jeho hrôzy: utrpenie zmyslov a jeho večnosť– „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ (Lk 16,24) – „Medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘“ (Lk 16,26). Svätý Gregor Veľký nás varuje: „Toto všetko sa nám hovorí, aby nikto nemohol ospravedlniť svoju nevedomosť.“
Sme povolaní zanechať starého človeka a oslobodiť sa, aby sme mohli skutočne milovať svojich blížnych. Máme otvoriť oči pre utrpenie chudobných, chorých a opustených. Nech nám toto podobenstvo často rezonuje v srdci a vedie nás k zodpovednosti za vlastný život. Veď všetci budeme musieť raz predstúpiť pred Božiu tvár – a preto máme byť stále pripravení. Lebo príde deň, keď budeme súdení.
Myšlienky súvisiace s dnešným evanjeliom:
• „Ježiš varoval pred nebezpečenstvom pozemských statkov. No zároveň ich vlastníctvo neodsúdil. Skôr nám pripomínal dvojité prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu.“ (Svätý Ján Pavol II.)
• „Vždy tu zostáva nebezpečenstvo, že tí, čo si neustále zatvárajú srdce pred Kristom, nakoniec odsúdia sami seba a padnú do večnej priepasti samoty, ktorou je peklo.“ (Pápež František)
• „Ako môžeme nevidieť v Lazárovi, chudobnom žobrákovi z podobenstva, nespočetné zástupy ľudí, čo nemajú chlieb, strechu nad hlavou ani miesto, kde by spočinuli? Ako nepočuť Ježišove slová: ‘Čo ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili’ (Mt 25,45)?“ (Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 2463)
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
