Evanjelium:
„Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.“ (Lk 2,41-52)
Podcast:
Zamyslenie:
Dnešné evanjelium nám ponúka obraz dvojakej starostlivosti. Vidíme Jozefa a Máriu, ktorí spolu s malým Ježišom putujú do Jeruzalema, do chrámu. Ich starostlivosť je starostlivosť rodičovská, prirodzená. V zástupe sa im stráca dieťa. V zástupe zrazu nie je pri nich. Strach, bolesť, obava, nepohoda.
A presne tohto sa týkajú aj slová, ktoré zaznievajú od Márie: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ Každý z nás si vie predstaviť tento strach a obavu. Máme ich pri malých deťoch, máme ich mladých ľuďoch a máme ich aj pri dospelých. O ľudí máme strach, najmä ak sú nám veľmi blízki, najmä ak k nim máme vzťah. Ak ide dieťa do školy, rodičia majú obavu, aby dobre došlo i vrátilo sa. Ak ide vysokoškolák na internát a študovať na univerzitu, aby sa mu v meste, zväčša vo väčšom, nič nestalo. Ak niekto cestuje za prácou, či aj a dovolenku, výlet, rodičia vždy majú strach, aby sa nič nestalo.
No je tu aj obraz druhej starostlivosti. A ten nám ponúka svojimi slovami malý Ježiš: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ježiš upozorňuje, aby sme pamätali aj na iný druh starostlivosti – výchova nie je len výchovou k tomu, aby sa mladý človek stal dobrým človekom, múdrym, slušným, či úspešným, ale je aj výzvou na formáciu – výchovu vo viere. A na to by sme nemali zabudnúť ani v našich rodinách. Vedenie, sprevádzanie, formovanie vo viere je dôležitým, malo by byť dôležitým, prvkom výchovy v rodinách. Niekedy je to ťažké, lebo aj v rodinách, nie len na verejnosti sa možno obávame tohto slova – viera. Ale tak ako čítať a písať sa mladý človek nenaučí sám – učí sa v škole, od starších súrodencov, či z kníh „obkresľovaním“ písmen – vždy potrebuje niekoho alebo niečo, rovnako je to aj s vierou.
Byť tam, kde ide o Otca – o Boha Otca. Byť v rodine svedkom tohto Otca, byť v rodine svedkom viery. Veľa síl milí rodičia – na Vás je táto starostlivosť ako na prvých.
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
