Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: „Hneď si poď sadnúť k stolu“? Vari mu nepovie skôr: „Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom“? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: „Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.“
Lk 17,7–10
Dnešné posolstvo evanjelia nehovorí o prístupe pána,
ale o prístupe služobníkov. Ježiš podobenstvom vyzýva apoštolov, aby sa
zamysleli nad prístupom k službe: služobník by mal plniť svoje povinnosti bez
toho, aby očakával akúkoľvek odmenu: „Je azda povinný ďakovať sluhovi, že
urobil, čo sa mu rozkázalo?“ (Lukáš 17,9). Toto však nie je posledná lekcia
Majstra o službe. Neskôr Ježiš povie svojim učeníkom: „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som
vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Jn
15,15).
Ak si majú služobníci plniť svoje povinnosti, my jeho apoštoli, ktorí sme Ježišovými priateľmi, musíme ešte viac plniť poslanie, ktoré nám zveril Boh, a zároveň si uvedomiť, že si naša práca nezaslúži žiadnu odmenu, pretože ju robíme radostne a pretože čokoľvek máme, kýmkoľvek sme, je dar, ktorý sme dostali od Boha. Pre tých, ktorí veria, je všetko znamením, pre tých, ktorí milujú, je všetko darom. Práca pre Božie kráľovstvo je už teraz veľkou odmenou; teda výraz „Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.“ (Lk 17,10) by sa nemali vykladať skľúčene alebo smutne, ale s radosťou toho, kto vie, že je povolaný šíriť poznanie evanjelia. V týchto dňoch si pripomíname aj sviatok veľkého svätca, veľmi obľúbeného na území Katalánska, svätého Martina z Tours, ktorý celý svoj život zasvätil službe Kristovmu evanjeliu. Sulpicius Severus o ňom píše: „Výnimočný človek, ktorého ani drina a utrpenie, ani skutočnosť smrti nedokázali zlomiť v jeho odhodlaní. Nenaklonil sa ani na jednu stranu, nebál sa smrti, ale neodmietol žiť! Očami a rukami smerom k Bohu sa jeho neporaziteľný duch stále modlil.“ Sila našej služby a nášho priateľstva s Ježišom spočíva práve v našich modlitbách a dialógu s naším Spasiteľom.
Zamyslenie v audio podobe:
Modlitby Spoločnosti Božieho Slova:
Štvrťhodinová modlitba
Bože, večná pravda, veríme v teba.
Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.
Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.
Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Amen.
Vzývanie patrónov Spoločnosti Božieho
Slova
Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.
Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.
Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.
Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.
Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.
Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.
Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
