Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Zamyslenie:
Čo všetko sa mohlo odohrávať vo vnútri Márie
Magdalény,Petra,učeníka?…
Mária zavčas rána.. Únava, nedočkavosť. Náhly strach, vydesenie, smútok a bezradnosť. Tu odovzdala obraz, ktorý jej tkvel v hlave Petrovi a druhému učeníkovi… Prekvapenie, zvedavosť, odhodlanie. Prišli až k hrobu… Opatrnosť, nevedomosť. Niečo sa v nich zlomilo. Pocítili dôveru v Toho, v ktorého veria, aj keď vôbec nič nepochopili. A zrazu úplny pokoj a nekonečná radosť!
Otázky: Ako sa cítim pri božom hrobe ja? Cítim ten pokoj a radosť z Ježišovho víťazstva?
Ivana,25
vydatá mama,zdravotná sestra
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
