Páter Ondrej Pešta SVD pochádza zo Slovenskej Vsi. Za kňaza bol vysvätený v roku 2003 a už o rok neskôr odcestoval na misie do Bolívie, kde aj stále pôsobí. Počas nedávnej dovolenky sa podelil o svoje nové skúsenosti a pre Hlasy poskytol nasledujúci rozhovor.
Po akom čase si na dovolenke a čo máš nové?
Teraz som doma po dvoch rokoch. A to kvôli radostným rodinným udalostiam. Jednak mama mala 70-tku a vydávala sa aj moja sestra, takže sme mali dve krásne oslavy, kvôli ktorým som prišiel. Som rád, že predstavení mi dali príležitosť prísť a byť spolu s rodinou. Túto dovolenku som mal v predstihu, lebo obyčajne chodievam každé tri roky, ale keďže sa vyskytli tieto rodinné záležitosti, tak som rád že sa to dalo zosúladiť. Nabudúce zase prídem až po štyroch rokoch.
Čo sa zmenilo na tvojej misii od poslednej dovolenky pred dvomi rokmi?
Už aj predtým som bol zaangažovaný v biblickom apoštoláte, pracujem v tej istej farnosti Santa Rosa De La Roca, je to v oblasti bolívijskej Amazónie v jezuitskej časti Chiquitos.
Zmenila sa trošku komunita. Tam, kde som teraz, je nový farár už asi rok a pol. Volá sa Alfonz Buk a pochádza z Indonézie. Predtým tam bol Ekvádorčan. Ja som zostal v tej farnosti ako kaplán. Najväčšia moja práca je návšteva farností a rôznych modlitbových spoločenstiev, ktoré majú blízko k Svätému písmu. Povzbudzovať a pomôcť im pri chápaní Svätého písma. To je moja hlavná náplň okrem toho, že pomáham v pastorácii.
Aká je veľká farnosť, kde pôsobíš? Ako ľudia chápu prácu so Sv. písmom?
Do farnosti patrí asi 3000 obyvateľov spolu s dedinkami, ktoré sú dookola. Nie je to veľká farnosť. Patrí sem aj sedem komunít, ôsma sa utvára. Farnosť rastie a chodievam pravidelne slúžiť aj do týchto komunít sv. omše v nedeľu. V rámci tej farnosti je asi najviac potrebné venovať sa mladým, aby poznali Sväté písmo a aby sa viac zaangažovali v príprave iných mladých ako animátori, katechéti a podobne. Potrebujeme vychovať mladých animátorov, ktorí by pripravovali na birmovku. V tých menších komunitách máme koordinátorov, alebo my to voláme „náboženských lídrov“. Ten človek má na starosti napr. nedeľnú bohoslužbu slova, keď tam nemôže ísť kňaz. Takýmto spôsobom majú stretnutia a modlitby v nedeľu, keď tam nemôže prísť misionár. Dôležité je, aby títo ľudia boli na to pripravení a vedeli liturgie organizovať, zvládnuť takéto situácie v neprítomnosti kňaza. Preto potrebujú formáciu. Mávame vo farnosti pravidelné stretnutia asi raz za štvrťrok. Vtedy sem prichádzajú zo všetkých komunít, kde ich máme 15. Tiež im dávame duchovné cvičenia. Venujeme sa im viac dní. V ostatných farnostiach pracujem podľa potrieb tej-ktorej farnosti.
V akom okruhu navštevuješ farnosti a vyučuješ Sväté písmo?
Čo sa týka verbistitických farností, tak chodím v rámci celej Bolívie. Máme farnosti v La Paz, v Cochabambe, v Santa Cruz, potom v oblasti, kde pôsobím aj ja v Santa Rosa, a tam sú roztrúsené viaceré farnosti, kam chodím. Tam je dôležité, aby veriaci cítili, že Sväté písmo je základom našej charizmy a aby ich to povzbudzovalo v duchovnom raste. Sažíme sa ich povzbudiť ako verbisti, aby rástli v láske k Svätému písmu a Božiemu slovu.
Farnosť, v ktorej pôsobím, je na území diecézy San Ignatio. Je to asi najväčšia diecéza v Bolívii, i keď má iba 25 farností, čo nie je veľa, ale sú tam ohromné vzdialenosti. Je to iba 25 farností, ale v nich sa nachádza do 300 malých komunít, ktoré sú od seba vzdialené.
Do La Paz to nie sú žarty cestovať. Je to 1200 kilometrov. Pomáham si aj lietadlom. Musím takéto cesty riešiť letecky, lebo by som to nezvládol. V rámci diecézy cestujem autom, kde chodievam aj 600 km. Keď idem na dlhšiu cestu, tak sa snažím zostať tam viacej dní a navštíviť viacero farností v tej oblasti, aby som ľuďom pomohol v práci so Sv. písmom.
Sú ľudia v amazonskej časti iní ako na Altiplane?
Diecéza, kde pôsobím, patrí do Amazonskej nížiny. A to je veľký rozdiel oproti ľuďom žijúcim na náhornej plošine Altiplano. Altiplano je vo výške 3600 metrov nad morom, navôkol sú samé hory. Ľudia na Altiplano sú tichší, uzavretejší, ale aj tvrdší a vytrvalejší v tom, čo chcú dosiahnuť. V amazonskej časti sú ľudia bezstarostnejší. Je tam teplé počasie, urodí sa veľa ovocia a zeleniny. Každý deň sa tam dá niečo nájsť. Je to taký hlavný kultúrny rozdiel.
A čo sa týka života Cirkvi, tak je veľmi poznačená evanjelizáciou v pozitívnom zmysle slova ešte z čias jezuitov. Oni jednoducho vedeli podchytiť indiánske kmene podľa toho, na čo majú dary. Na umenie, hudbu, vyrezávanie do dreva a podobne. Keď bol páter Milan Bubák generálnym koordinátorom pre spravodlivosť a pokoj a prišiel ma navštíviť, bol prekvapený, že náš kostol bol väčší a viac vyzdobený ako Dóm svätého Martina v Bratislave. Indiáni prijímali vieru pozitívne. Vedeli, že to nie je niečo nanútené, videli to z postoja misionárov, že im chceli to najlepšie a boli to práve misionári, ktorí ich chránili pred rôznymi nebezpečnými vplyvmi.
Čím sa tam ľudia väčšinou živia? Aké sú príležitosti?
Keďže sú to malé komunity, mnohí sa venujú väčšinou poľnohospodárstvu a dobytkárstvu. Tí, čo sú viac pri peniazoch, majú aj väčšie statky. Tradičným spôsobom obživy je zber rôznych plodín zeme z pralesa: mandle alebo para orechy, potom tiež rybolov. Mnohé komunity sú odkázané na život s prírodou, sú veľmi s ňou späté. Vedia žiť z mála, ktoré potrebujú. Sú to oblasti, kde je aj veľa dreva, petrolej a pod. Snažia sa žiť z prírody z toho, čo im dáva. Mohli by žiť aj lepšie, ale žijú veľmi skromne.
Majú možnosť ísť mladí študovať na vysoké školy a aj do zahraničia?
Keď idú mladí do zahraničia, tak väčšinou idú za prácou. Najbližšie vysoké školy sú v meste Santa Cruz. To je aj trochu problém, lebo to znamená zároveň odliv mladých z našich oblastí. V školopovinnom veku sú od dieťaťa do 18 rokov v kolégiách. Tam majú aj kurzy pre katechétov, pre lektorov na týchto školách. Potom tam aj ostávajú a my akoby sme ich stratili. I keď verím, že ich nestratíme, oni pôsobia a slúžia ako katechéti tam, kde sú, v nejakom väčšom meste. Keď majú základ, tak budú užitoční i na inom mieste, kde sa usadia. Hľadajú si lepší život, spôsob života a keď si nájdu prácu v Santa Cruz, tak ťažko sa vracajú potom do miestnych komunít.
Kde je najväčší odliv mladých?
Najviac je to na Altiplane. Na dedinách zostávajú iba starí ľudia. Ako keby populácia tam vymierala. To je vlastne spôsobené migráciou medzi vidiekom a veľkými mestami. Odliv mladých ľudí v produktívnom veku do mesta a vidiek ostáva potom prázdny. Je to aj problém, lebo pre veľkomestá je potrebné poľnohospodárstvo, a to je sústredené na vidieku. To má za následok rast cien potravín.
Ako vidíš budúcnosť Cirkvi v Bolívii?
Latinská Amerika bola vždy katolícka, ale rôzne vplyvy ako urbanizácia či globalizácia, ktoré prežívame aj na Slovensku, majú svoj neblahý vplyv na kresťanov v Latinskej Amerike. Mnohokrát je tam vidieť rozdiel medzi živou vierou, praktizujúcou a akýmsi iba prináležaním ku viere. Veľmi je potrebné oživovať misijného ducha a obnovovať prežívanie viery na osobnej rovine kresťana. Aby to nebolo len niečo, k čomu sa hlásim, ale aby to bolo hlbokým prežívaním viery v Boha. V tejto oblasti ja vždy práce dosť. Nádejou sú mladí ľudia, mladé rodiny a týmto sa snažíme venovať, pripravovať ich na sviatosti, aby mohli viesť hlboký kresťanský život.
Vieme, že v januári sa uskutočnia Svetové dni mládeže v Paname. Zo Slovenska ide okolo dvesto mladých. Chystajú sa nejakí mladí aj z Bolívie?
V Bolívii prebieha príprava na Svetové dni mládeže. Viem, že niektorí sa chystajú, je to samozrejme podmienené ekonomickou otázkou. Do Panamy sa z Bolívie môžeme dostať len letecky a z bolívijských mladých si to nemôže veľa ľudí dovoliť. Kresťania z iných krajín sa nám snažia pomôcť, aby niekoľko mladých mohlo prísť na Svetové dni a stretnúť sa so Svätým Otcom. Tešia sa a pripravujú sa.
Čo by si odkázal čitateľom Hlasov?
Chcem sa poďakovať čitateľom za pomoc počas tých dvoch rokov od minulej dovolenky. Vďaka misijným priateľom som mohol vo farnosti urobiť altánky pre katechétov na vyučovanie a prípravu nových koordinátorov a spolupracovníkov. Vo farnosti sme nemali miesto na prípravu, vyučovanie a formáciu takýchto ľudí a vďaka pomoci zo Slovenska sme mohli urobiť veľmi praktické veci, ktoré nám umožňujú, aby sme fungovali na dobrej úrovni. Veľká vďaka všetkým, ktorí na nás myslia a ktorí pomáhajú misiám v Bolívii.
Našli ste na stránke chybu? Upozornite nás, aby sme ju čím skôr odstránili. Ďakujeme!
